Trendmi sa riadim, lebo musím. Ak by bolo po mojom, chodil by som v jedných nohaviciach celý rok

Posledné mesiace je extrémne vyťažený a aj na stretnutie s nami si našiel čas v priebehu nákupu v predajni IQOS v Eurovei.

TRENDY vs REALITA

Miško, pôsobíš ako typ človeka, ktorý si potrpí na trendy – na sebe máš značkové oblečenie, v ruke IQOS...  Sú pre teba aktuálne trendy dôležité?

Áno a zároveň nie. Navonok to tak môže pôsobiť, ale ja som sa nenarodil v bohatej rodine a dokážem žiť veľmi skromne. Keby to bolo na mne, tak chodím v jedných rifliach alebo teplákoch aj celý rok. Bohužiaľ ťa ľudia posudzujú aj podľa toho, čo máš na sebe, takže si nemôžem dovoliť objaviť sa na akcii v topánkach, ktoré boli IN pred štyrmi rokmi. A pozor, čo sa týka IQOSu tak to pre mňa vôbec nie je o trende. Priviedla ma k tomu priateľka a objavil som v tom len výhody.

Môžem sa spýtať aké?

Nesmrdím ako popolník. Pred každým stretnutím si vždy rád zapálim a teraz mám istotu, že to ten človek nebude cítiť. Ďalšia vec je, že vďaka IQOSu nefajčím, nekašlem a to som zvykol ráno kašlať veľmi škaredo. Fajčenie sa mi podpísalo aj na životospráve a to najmä preto, že keď pracujem, tak vôbec nejem. Po jedle sa mi horšie myslí a preto, keď ostatní obedovali tak ja som si dal jednu alebo dve cigarety. S IQOSom mi začalo viac chutiť jesť, čiže určite som naňho neprešiel preto, lebo to je teraz móda, ale preto, že mi to vyhovuje.

Mám to chápať, tak, že si bol klasický umelec s kávou a cigaretou v ruke?

Určite. Rozfajčil som sa ešte dávno na prvých natáčaniach. Počas prestojov medzi zábermi, sme išli všetci fajčiť. Teraz je to našťastie iné. Momentálne robíme s Jarom Slávikom a Ludwigom Baginom na projekte o streetfoode. Mali sme natáčací deň a v pauze, keď  sme si išli zapáliť, sme všetci vytiahli IQOS. To sa mi seriózne stalo po prvý raz. Myslím si, že je v tom budúcnosť, pretože aj keď ideš do podniku, tak fajčiarskych je menej a menej. Na druhej strane ich je viac IQOS friendly. Je to super.

OD ANIMOVANEJ TVORBY K RÉŽII A KAMERE

Na margo komiksového magazínu  - vyštudoval si animovanú tvorbu venuješ sa tomu stále?

Nevenujem a vysvetlím prečo. Mám veľmi rád, keď sa zachovávajú staré postupy a pre mňa takým bola ručne kreslená animácia. V dobe, kedy som študoval, nastupovala doba 3D grafiky a 3D animácie a to ma nelákalo. Bavilo ma robiť s reálnou kresbou, reálnymi ľuďmi a reálnymi konfliktami. Baví ma to, čo je na tej práci najťažšie.

Pomohlo ti ako režisérovi štúdium animácie?

Určite áno, či už sa to týka komponovania záberov, budovanie scén, ale aj práce s reálnou predlohou. Výrazy tváre som si napríklad fotil a následne som kreslil podľa nich. Keď som sa neskôr pred tím postavil ako režisér, tak sa mi ľahšie vysvetľovalo čo chcem, aj z rôznych uhlov pohľadu. Každý sa ale vyvíja a ja nie som výnimkou. Ani jednu z vecí, ktoré ma živia, som neštudoval a preto neodsudzujem nikoho, kto chce vyskúšať niečo nové a posúvať svoje hranice.

Zažil si s animovanou tvorbou aj výraznejší úspech?

Ešte ako študent som vyrobil trojminútový animovaný film Láska nebeská, o dvoch sovách, ktoré sa zaľúbili, ale ich láska sa skončila  úplným fiaskom. Video postúpilo z dvetisíc prác medzi päť najlepších a bolo prezentované na výstave v Izraeli. Som presvedčený, že to bolo aj kvôli tomu, že som mal iný prístup ako ostatní a nevybral som si klišé v podobe happy endu. Vždy ma bavilo neísť na prvú, ale robiť skôr s tým druhým až tretím plánom.

TVORCA HUDOBNÝCH KLIPOV

Máš možnosť aplikovať tento kreatívny koncept pri tvorbe hudobných klipov? Respektíve v čom je hudobná tvorba iná?

Je to individuálne a nedá sa to generalizovať. Najprv sa vždy pozriem na toho konkrétneho interpreta a zanalyzujem jeho cieľovú skupinu. Súčasťou je aj to, ako ho vnímam ja. Čiže svoj pohľad porovnávam s tým, ako ho vnímajú ľudia. Výsledok tejto analýzy vo finále ovplyvňuje samotný scenár. Často sa stane, že ak by som sa sústredil na pekné kompozície, pekné obrázky a umenie, tak by to s ohľadom na jeho cieľovku bolo zbytočné. Tej často stačí len vidieť toho interpreta, to ako šermuje rukami alebo spieva na mikrofón. Vybavené.

Zasahujú ti interpreti do réžie?

Môžem povedať, že každý interpret má svoju predstavu. Jedine on vie, čo cítil, keď tú pieseň písal, takže väčšinou príde s  konkrétnejšou ideou. Aj v tom prípade  sa ale musíš pozerať na cieľovku. Nebudeš robiť umelecky hodnotný klip niekomu, koho sledujú  ľudia, ktorí umenie nevyhľadávajú. Preňho nemôžeš robiť veľké umenie, lebo kto to ocení? Môžeš sama seba pochváliť, že dobrá práca, ale to je tak všetko. Pritom máme na Slovensku veľa šikovných, talentovaných a kreatívnych ľudí.

Na čo sa pri tvorbe hudobných videoklipov primárne sústredíš?

Aby to malo čo najviac pozretí, zdieľaní a aby sa s tým stotožnila cieľová skupina toho konkrétneho interpreta. Musí to mať čísla. V súčasnosti je všetko o číslach.

Takže umeleckú slobodu pri takejto práci asi nemáš...

Ako kedy a ako pri kom. Opäť nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca. Jeden interpret ti povie, že má o tej vizuálnej stránke vlastnú predstavu. V tom prípade  to „len“ upracem, aby to malo hlavu a pätu. Potom sa ti stane, že príde ďalší, ktorý ti povie: „Nechám to na teba, ako to cítiš, tak to urob.“ To milujem. Najväčšou prekážkou býva rozpočet. Aj teraz nám padol jeden pekný projekt kvôli peniazom. To je Slovensko.

Povedal si, že to je Slovensko. Máš skúsenosti aj zo zahraničia?

Vyrábal som pár projektov aj pre nemecký trh a bolo to iné. Tam ľudia prišli systémom, že áno, daj nápad a ak sa im nápad pozdával, tak povedali, aby som to nacenil. Až následne prišli s tým, ako sa to dá urobiť a väčšinou to bolo úspešné. Tu sú ľudia nastavení inak. Niekedy mám pocit, že sú schopní ti závidieť aj pekné počasie na pohrebe. Musím sa priznať, že čím je výzva väčšia, tým viac sa na projekt teším.

Zrejme len málokoho by napadlo, že nedostatkom peňazí trpia aj komerční interpreti? Odrazí sa to na kvalite?

Jasné, ale najmä na možnostiach. Ja si môžem uletieť a vybrať na rapový klip, originálne lokality, napr. zábery niekde v kostole. Ak ale prenájom toho priestoru stojí 2 500 eur na hodinu a to je celý rozpočet toho interpreta.... tak sa tvorí a vymýšľa o dosť ťažšie. Málokto si uvedomí, že ako režisér potrebuješ tím ľudí a produkciu, ktorú ak má byť kvalitná, musíš zaplatiť. To nie je, že varíme z vody, ale to je, že varíme bez hrnca, lebo ani ten nemáme.

Máš pocit, že je režisérska a kameramanská práca docenená?

Hm... asi by som skôr uviedol príklad. Je taký tím chalanov, ktorí začal dávať na Internet „making of“ z tvorby videí. Reakcie boli také, že ľudí ani nenapadlo, že výroba videa môže byť tak náročná. A to pritom vidia len tú výrobnú časť. Nemajú ani potuchy, koľko sa ten projekt plánuje a koľko sa na ňom pracuje už pred natáčaním. Samozrejme, že si nevedia predstaviť, že po natáčaní ešte bežíme do strižne a strihá sa aj do piatej do rána. Je to práca, ktorá nie je v centre diania a tak ju verejnosť nerieši. (smiech)

Verejnosť ťa pozná z filmov ako Bratislava film, Lóve, ale aj zo seriálu Ordinácia v ružovej záhrade. Bol pre teba niekedy problém, že nemáš hereckú školu?

Určite nie, pretože na hercoch zo škôl bolo vidieť, že sú vedení divadelne. Je to úplne iný spôsob práce ako na kameru. Ja som tam prišiel taký, aký som a len som nasával. Aj keď som mal v daný deň len jeden záber, tak som ostával sedieť na pľaci, všetko som pozoroval. Veľa som sa pýtal, či už osvetľovačov, kameramanov, ale aj hercov ... v tomto prostredí som sa veľa naučil.

O THAJSKU, SNOCH A PLÁNOCH

Spomínal si, že sa veľmi tešíš na oddych. Máš v pláne niečo konkrétne?

Už niekoľký rok po sebe idem na mesiac do Thajska. Tam vypnem a dokonale si tam oddýchnem. Z  energie, ktorú tam vstrebem, potom žijem celý rok. Dokonca tam so sebou ani nemám európsky telefón, lebo by sa mi i tak nikto nedovolal, a to je presne to, o čo mi ide. (smiech) Napríklad tam to bude s IQOSom ťažšie, lebo je to zakázané.

Prečo si si vybral práve Thajsko?

Lebo tam dokážem úplne vypnúť.  Chodím tam na konkrétne miesta, kde mám všetku tú atmosféru, ktorú potrebujem. Som workoholik prvej triedy a toto je môj spôsob, ako si oddýchnuť. Tam sa mi nechce ani ten telefón vyberať z vrecka.

Ak by si si mohol vybrať, čomu by si sa venoval najradšej?

Moja najväčšia láska je herectvo, ale dôležitá je pre mňa aj réžia. Rád by som režíroval komédiu, pretože ma to nesmierne láka a natočiť dobrú komédiu je extrémne ťažké. Rád by som sa venoval aj dokumentu. Jeden som si už doprial, keď sme točili Tatry, nový príbeh. Bol to pre mňa nový zážitok, pretože som ako dieťa nechodieval na dovolenky, či lyžovačky. Potulovanie sa po Tatrách, krása prírody, sledovanie kamzíkov a hľadanie lokálnych umelcov... bolo to úžasné. Teraz sa venujem aj projektu, ktorý som už spomínal – Gurmáni ulice. Snívam aj o točení reklám, hoci to môže znieť všelijako.

Vôbec nie, veď reklamy točia aj tí najlepší režiséri sveta a vždy sú originálne.

Presne tak a robiť originálnu reklamu láka aj mňa.            

Chcel by si na záver ešte niečo dodať?

Za všetko, čo som dokázal, ďakujem ľuďom, ktorí mi dali šancu. Som veľmi vďačný za každú možnosť, byť súčasťou ich diela a možno pre nich byť aj prínosom. Rovnako ďakujem každému, kto so mnou strávili čo i len deň na pľaci a spolu so mnou si to užil. Veľké ďakujem patrí celému A-Teamu a chalanom, ktorý sa spolu so mnou bavia životom.

- reklamná správa -