Presunúť na hlavný obsah

Dnešné deti aj rodičia sú iní: Iryna Zelyk píše jedinečné rozprávky, v ktorých odhaľuje detské emócie

Zábava

Detská duša je veľmi krehká. A ak jej rodičia nevenujú dostatok pozornosti, verte, že sa to odzrkadlí v každom smere. Iryna Zelyk sa snaží poukázať na dôležitosť detských pocitov a inšpirovať rodičov v oblasti emocionálnej výchovy tak, aby každý našiel svoju vlastnú cestu.

Profesne pôsobíte v nadnárodnej IT spoločnosti. To nejde veľmi s dráhou spisovateľky dokopy. Čo vás inšpirovalo k písaniu detských kníh?

Inšpirovalo ma rodičovstvo. Nikdy som si nemyslela, že raz napíšem knihu, som ale typ človeka, ktorý je otvorený novým veciam. A tak som sa rozhodla vydať príbeh, ktorý som pôvodne vymyslela pre svojho syna a ktorý mal neskôr úspech aj u priateľov. Vďaka tomuto dielku môj syn pochopil veľkú zmenu, ktorú sme volali „sestrička“.

Prostredníctvom symbolu slnka som mu vysvetlila, že mama miluje obidve deti rovnakou láskou. Keďže mu rozprávka pomohla väčšmi než vysvetlenie, v písaní som pokračovala ďalej. Deti totiž príbeh pri počúvaní vďaka svojej predstavivosti aj prežívajú, a tak môžu nesprávne archetypy nahradiť tými správnymi. 

Prečo práve knihy o detských pocitoch a emóciách?

Záleží mi na tom, ako sa moje deti cítia. Spokojný a naplnený život môžeme viesť len vtedy, ak vieme, kým sme, ako sa cítime a ako máme s našimi emóciami pracovať, aby nás neovládli, ale naopak, aby sme vďaka nim rástli a rozvíjali vlastné talenty. Prostredníctvom príbehov a uspávaniek sa môžem deťom prihovoriť a ubezpečiť ich, že každý prežívaný pocit je správny.

Zároveň ich môžem inšpirovať, ako sa dá s pocitmi pracovať. Detská emocionálna záhrada totiž vyžaduje naozaj neustálu, láskyplnú starostlivosť, pretože väčšina z nej je v detskom veku nová a nepoznaná. Ďalšia dôležitá vec je, že dieťa je vystavované mnohým náročnejším situáciám, ktorým sa nemôže len tak jednoducho vyhnúť ako my dospelí. 

Všetky vaše diela sa stali takmer okamžite bestsellermi. Čo ich podľa vás k tomu predurčilo?

Nevyriešené emócie v detstve ovplyvňujú život človeka až do dospelosti. Myslím, že moje príbehy v rodičoch rezonujú, lebo sú to príbehy zo života. Každý sme jedinečný, ale predsa sme všetci ľudia, čiže pocit sebadôvery, jedinečnej rodičovskej lásky, hnevu či súrodeneckej krivdy je známy takmer každému. Každý rodič miluje svoje dieťa a chce, aby bolo šťastné, preto sa zaujíma o jeho pocity.

Mnohí rodičia mi píšu, ako im knihy „zmenili život“. Je to krásne, lebo sa napĺňa môj cieľ - poukázať na dôležitosť detských pocitov a inšpirovať rodičov v oblasti emocionálnej výchovy tak, aby každý našiel svoju vlastnú cestu. A určite aj preto, že ich píšem zo srdca a zodpovedne. 

Čo je pre vás najväčšou inšpiráciou?

Život a moje deti. 

Ako dlho trvá príprava jednej knihy? Predsa len, skĺbiť materstvo, prácu a dráhu spisovateľky asi nie je najjednoduchšie.

Príprava jednej knihy trvá aj rok. Nie je to jednoduché, ale je to krásne. Vďaka písaniu kŕmim svoju dušu. Myslím si, že zmyslel života spočíva práve v tom, aby sme sa našli, napĺňali svoje vášne a aj nimi žili. Aby sme žili skutočný život.  

Čo robíte, keď nepíšete? Ako vyzerá bežný život Iryny Zelyk? 

Chodím do práce, starám sa o rodinku a domácnosť, užívam si čas s deťmi a aj čas pre seba, ktorý trávim v divadle, pri cvičení jogy, čítaní alebo premýšľaní o odpovediach medzi nebom a zemou, či meditácii. 

Čo je podľa vás v živote najpodstatnejšie?

Žitie. Žiť v pravde voči sebe, ale aj voči ostatným, keďže sme všetci súčasťou spoločnosti. Pretože nepodmienečná láska (a je jedno, ku komu ju cítime – či k deťom alebo k partnerovi či kamarátovi), znamená absolútny súcit s ostatnými, ale zároveň zachovanie si vlastných hraníc. 

Aké máte plány do budúcna? Viete si predstaviť, že by ste sa venovali čisto len písaniu?

Určite si viem predstaviť venovať sa len písaniu, ale nie je to také jednoduché. A momentálna situácia mi absolútne vyhovuje. Mám super prácu, v ktorej naplno využívam svoje analytické schopnosti a ktorá mi dáva neustály priestor na učenie sa novým veciam a popritom si písaním napĺňam potreby svojho kreatívneho „ja“.