Psychologička Herényiová: Deti nie sú roboty. Chceme od nich výkony, ktoré dištančne nevedia podať

Deti majú za sebou dlhé obdobie dištančného vzdelávania. Čo toto obdobie ukázalo? Aký vplyv má dištančné vzdelávanie na psychiku detí?

Deti sme vytrhli z ich spoločenského prostredia, ktoré v rámci socializácie potrebujú. Vytrhli sme ich aj z pravidelného rytmu učenia a vzdelávania, kde je hlavnou postavou učiteľ. Práve učiteľ si vedel udržať pozornosť žiakov a autoritu. Tretia veľmi dôležitá vec je, že sa zmenil pohľad detí na ich rodičov. Mnohé deti zistili, čo všetko ich rodičia nevedia. Rodičia sa možno tvárili, že sú múdri, všade boli a všetko vedia, no v skutočnosti to tak nie je. Jednoducho s mnohými úlohami nevedeli deťom pomôcť.

Čo si vieme z tejto skúsenosti zobrať do budúcnosti? Potenciálne hrozí, že niektoré školy sa ešte zatvoria. Čo je to kľúčové, čo potrebujeme v budúcnosti zlepšiť?

Kľúčové je, že nejdeme do neznámeho. Už vieme, čo nás čaká, strach z neznámeho by mohol ostať mimo hry. Vieme sa na tú situáciu pripraviť. Vieme pripraviť svoju psychiku, domáce podmienky a možno aj zmeniť pravidlá spolužitia rodičov a detí.

V akom zmysle?

Hovorím o tom, že rodičia by nemali nechať deti odkázané samé na seba a budeme ich viac kontrolovať. Pravidlá treba nastaviť tak, aby sa deti mohli sústrediť na online vyučovanie. Prostredie treba upraviť tak, aby počas vyučovania nemali okolo seba hračky, prípadne ďalšiu elektroniku, ktorá by ich mohla rozptyľovať.

Ako by mala vyzerať psychická príprava na dištančné vzdelávanie?

Rodičia by v prvom rade mali s deťmi hovoriť o tom, ako dôležité je vzdelávanie. Deti by mali pochopiť, že v súčasnosti to vzhľadom na epidemickú situáciu nejde inak a musia sa vzdelávať takto. Zároveň ale deti musia chápať dôležitosť vzdelania pre ich budúci život. Rodičia by mali deťom vysvetliť, že sa neučia kvôli nám, ale učia sa kvôli sebe, aby boli v živote spokojní, mohli cestovať a spoznávať nové veci. Je veľmi dôležité s deťmi hovoriť.

Pre deti je to nesmierne ťažké a treba oceniť každú ich snahu a výkon, ktorý podajú pri písomkách, prípadne iných previerkach.

Hovoríte o tom, že k deťom sa treba správať benevolentnejšie?

Nehovorím o tom, že k deťom treba byť benevolentnejší, treba ale prejaviť ľudskosť. Deti nie sú stroje, ani roboty. Často od nich vyžadujeme výkony, ktoré nie sú schopné podať a neboli zvyknuté ich podávať cez počítač. Deti potrebujú mať pri sebe živého učiteľa, ktorý ich usmerní. Úlohou rodičov je teraz túto funkciu čiastočne prebrať.

S neustálou prítomnosťou všetkých členov domácnosti v spoločnom priestore často stúpa úroveň stresu. Ako s týmto pracovať?

To je jedna z vecí, ktorá nás pri predchádzajúcej vlne zaskočila a už by nás zaskočiť nemala. S týmto by sme už mali počítať a program si naplánovať tak, aby sme mali čas aj na spoločné chvíle aj na samotu. Každý člen domácnosti by mal mať možnosť byť sám, vkročiť do svojho vnútra a rozmýšľať o sebe.

Ako hodnotíte pripravenosť domácností a aj škôl na online vzdelávanie?

V tomto prípade musíme hovoriť skôr o nepripravenosti. Nikto z nás s tým nikdy nepočítal, nikto z nás takto nikdy neučil. Ani nás vysokoškolských pedagógov nikto neučil ako máme prednášať online a bolo to nesmierne náročné. Je to ťažké pre všetkých a teraz sa nemôžeme tváriť, že už to pôjde ľahko. Určite to tak nepôjde a bude to zase veľmi ťažké, no musíme byť na to už pripravení a vedieť, čo nás čaká.

Podarí sa to?

Zostáva nám veriť a dúfať. Ja sa obávam, že druhá vlna dištančného vzdelávania nás čaká čoskoro. Bohužiaľ nie som v tomto veľká optimistka. Myslím, že na univerzitách očakávame skorý návrat k dištančnému vzdelávaniu.

Ako hodnotíte dištančné vzdelávanie z pohľadu pedagóga? Je online vzdelávanie náročnejšie?

Určite je náročnejšie. Chýba očný kontakt aj spätná väzba. Veľa študentom odovzdáte a veľmi málo dostávate späť. Osobná skúsenosť veľmi chýba, najmä očný kontakt.

Dá sa s tým niečo robiť? Čo by ste poradili učiteľovi, ktorý s týmto bojuje?

Moja rada znie: nebrať si toho veľa na plecia. Nemusíme byť, vždy keď sedíme za počítačom, tým dokonalým. Táto snaha stojí strašne veľa energie a naspäť nedostávame v podstate nič. Je dôležité hľadať určitú rovnováhu.

Ako na to?

Všetci by mali klásť dôraz na to, aby mali pestrý, naplnený osobný život. Je dôležité žiť spoločensky, chodiť do prírody a neupadnúť do stereotypu. Nie je nič horšie ako stereotyp. Ak sa dostanete do stereotypu, tak už nemáte kde dobíjať baterky.

Je možné skúsenosť z dištančného vzdelávania v pozitívnom smere využiť v budúcnosti, napríklad počas uhoľných prázdnin?

Myslím si, že určite. Dôležité ale je, že pôjde o ohraničený čas. Budeme vedieť, že uhoľné prázdniny potrvajú dva-tri týždne a potom sa skončia. Teraz sme zažili neustále predlžovanie dištančného vzdelávania a nikto sme v podstate nevedeli, kedy to skončí a najmä ako to skončí. Nevedeli sme, ako budeme skúšať a hodnotiť a bez spätnej väzby to veľmi nemá zmysel. My všetci pedagógovia, teraz keď učíme len online, musíme vedieť, ako budeme študentov hodnotiť. Zatiaľ učíme len cez počítač, lebo študentov je veľa a nezmestili by sme sa do jednej miestnosti. 

Systémy hodnotenia sa ale vyvíjajú. Bude to teda ľahšie, lebo sa hodnotenie bude dať ľahko preklopiť do online priestoru?

Myslím si, že áno. Pomohla nám nepripravenosť z minulého roka a teraz už na to budeme, my pedagógovia, pripravení.

Gabriela Herényiová je jedným z panelistov ENTER konferencie, ktorá sa uskutoční v stredu 29. septembra 2021. Neváhajte a zaregistrujte sa bezplatne na ENTER konferenciu aj vy.

Každý registrovaný účastník bude automaticky zaradený do žrebovania o atraktívne ceny. V hre je špičkový mobilný telefón Xiaomi Mi 11 Lite 5G a desať sád micro:bit.

- reklamná správa -