Príbeh: Dobehol ju osud

Častokrát sa jej vybavuje jeho tvár a konkrétna situácia spred neuveriteľných, možno dvadsiatich rokov. Mali veľkú prestávku a on sa naháňal so spolužiakom. V bande chlapcov sa strácal, bol ten najmenší. Možno tu a teraz sa im prvýkrát v živote stretli pohľady. Na ten prenikavý pohľad tak skoro nezabudne. Asi preto, že ho odvtedy videla ešte asi desaťkrát.

Najzákladnejšie údaje o ňom jej prezradil starší brat. Volá sa Andrej, je o štyri roky starší od nej, vie aj, na ktorom sídlisku býva, v ktorom vchode, na ktorom balkóne sa sušia jeho tepláky, ako vyzerajú jeho rodičia, že má staršieho brata. Keď Martinu vzali na gymnázium do najbližšieho mesta, začala sa s ním denne stretávať v autobuse. On už chodil na vysokú. Zatiaľ nič, iba pohľady, ale vtedy aj to bolo veľa. Zakaždým sa jej rozbúchalo srdce, keď okolo nej prešiel.

Toto je tá láska?, zvykla sa pýtať sama seba s humorom. "Keď sa mi podlomia kolená, rozbúcha srdce a zrýchli tep?" Jedného dňa to už nevydržal a prihovoril sa jej. Pamätá si každý detail toho rozhovoru. Išla zo školy a niesla si grafiku, ktorú jej daroval spolužiak. Chcela si ju dať zarámovať a v duchu rozmýšľala, kam si ju v izbe zavesí. On sa jej spýtal, čo to má a tak sa dali do reči. Ďalšie stretnutie však dopadlo veľmi rozpačito. Ona už nesedela v autobuse sama a keď sa im stretli pohľady, sama nevie prečo, odvrátila sa k oknu. Podstatné je, že odvtedy už krásneho muža nevidela...

V tom čase mala šestnásť, dnes má tridsať. Keď sa pred rokom viezla na bicykli po hrádzi, všimla si pred sebou muža s vyholenou hlavou a pri ňom dievčatko s neuveriteľne brčkavými vlasmi. Ich pohľady sa v tej rýchlosti stretli. Ešte dva dni ten jeho cítila ako priamy zásah nožom do srdca. Osud chcel, aby sa práve teraz vrátil z Košíc, z mesta, v ktorom dostal lukratívnu ponuku po skončení vysokej školy. Karty zamiešal tak, že keď ju stretol na hrádzi, bol už čerstvo rozvedený.

Odvtedy ho stretla ešte na piatich miestach. Zakaždým vtedy, keď nečakala. Bola v pizzérii so sestrou, on tam prišiel s kamarátmi. Išla s kamarátkou na squash - videla ho z auta na prechádzke s dcérou... Potom ho stretla v obchode a ďalší raz sa očami prebodávali, keď zastali vedľa seba v aute, on vo vedľajšom pruhu, na červenú. Trvalo to do chvíle, kým si jedného dňa, ráno, nenašla za stieračom odkaz s telefónnym číslom. Odvtedy verí v osud, v to, že každého raz dobehne a nikto sa mu nevyhne, aj keby chcel.

Text: -dz- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK