Presunúť na hlavný obsah

Túto vec som o svojom budúcom manželovi radšej nemala vedieť: Momentálne neviem, či s takým človekom dokážem žiť

Partnerské vzťahy

Ondrej bol vždy tak trocha svojský muž. Nikdy nemal problém povedať to, čo si v danej chvíli myslel a hoci jeho úprimnosť niektorých šokovala, ja som si na ňu časom zvykla.

Fungovali sme ako každý normálny pár, až na to, že spoločné rodinné stretnutia sme príliš často neabsolvovali. Ondrejovi to vraj pripadalo zbytočné a radšej bol za to, aby sme sa stretávali so svojimi rodinami zvlášť. Vraj len vznikali zbytočné hádky a aj tak ešte nie sme svoji, tak na čo to siliť.

Čítajte aj: Rozhodla som sa ísť na svadbu svojho bývalého partnera: Dopadlo to úplne inak, ako som čakala!

Nechcela som na neho nikdy príliš tlačiť, preto som to neriešila a dúfala, že po svadbe to už bude iné, keďže sa staneme oficiálne rodinami. Nebolo to pre mňa v tom čase extra podstatné, preto som jeho rozhodnutie akceptovala. Občas sa však stretol s našimi, ale nikdy to nebolo na dlhšie, ako len na pár minút. Vždy musel niekam "utekať" a vždy mal pracovné povinnosti, či iné veci. Napriek tomu som jednu vec a hlavnú príčinu tohto rozhodnutia celé dva roky nášho vzťahu vôbec netušila.

Tieto slová, ktoré Ondrej povedal bratovi ma trápia dodnes

Raz večer som sa rozhodla môjho partnera prekvapiť počas stretnutia s jeho bratom. Doma som nachystala večeru a keďže som vedela, že si v meste dá nejaké to pivo, rozhodla som pre neho prísť autom, aby nemusel ísť taxíkom. Nič som mu však nepovedala, keďže som presne vedela kde budú a chcela som sa ku nim na konci na malú chvíľu pridať. Po príchode do baru som si všimla, že sedia v rohu za stĺpom a tak som sa tam nenápadne zjavila. Ešte predtým, ako som sa im ukázala som zrazu začula moje meno. Ako asi takmer každú ženu, aj mňa v tej chvíli napadlo počúvať. V tej chvíli Ondrej povedal niečo, čo by som radšej nepočula. "Jej mama je hrozná žena, nemôžem sa s ňou rozprávať, pretože väčšiu hysterku som nezažil. Dúfam, že ona nebude raz ako jej strašná matka. Nenávidím ju a preto som rád, že..." Vetu stihnúť nedokončil, lebo som ich práve vtedy prekvapila svojím hlasným pozdravom. Nemohla som to už jednoducho ďalej počúvať. Bol šokovaný, že ma tam vidí a asi dúfal, že som nič nepočula. Zahrala som to tak, že tomu uveril. Objal ma a predstieral, že je rád, že ma vidí.

Mohlo by vás zaujímať: Moja práca mi zničila vzťah: Najhoršie na tom je, že som sa o to zapríčinila sama v domnienke, že nič zlé nerobím

Zvyšok večera dopadol dobre, ale dodnes mám v hlave jeho slová, ktoré ma trápia a naozaj neviem, ako ďalej...

Čo by ste robili, keby ste sa ocitli v podobnej situácií?

spolu hlasovalo 310 ľudí

neviem
18