S manželom sme si adoptovali dieťa, no potom mali aj vlastné: Nikdy by som neverila, ako to zmení jeho správanie

Nulová šanca na splodenie vlastného dieťaťa

Tatiana a jej manžel Marián sa brali mladí a zamilovaní. Hoci sa od začiatku dieťaťu nebránili, napriek tomu, že ešte obaja študovali na vysokej škole, Tatiane sa nedarilo otehotnieť. Najskôr to pripisovali stresom v práci aj v škole a rozhodli sa tomu nechať voľný priebeh. Avšak, keď vytúžený potomok neprichádzal ani potom, čo už mali obaja školu dávno za sebou a blížili sa obaja viac k tridsiatke, dali sa vyšetriť. „Lekár zistil, že na vine sme obaja, moje takmer nepriechodné vajíčkovody, cez ktoré sa vajíčko ťažko dostáva a manželove pomalé spermie. Lekár nám dal prakticky nulovú šancu na splodenie vlastného potomka. Hoci ma to veľmi mrzelo, vedela som, že bez detí žiť nedokážem. Preto sme začali s vybavovaním adopcie. Po takmer roku sa nám to aj podarilo, hoci keď sa nad tým teraz zamyslím, už vtedy som bola nielen na tie papierovačky okolo adopcie v podstate sama. Marián sa k ničomu špeciálne nevyjadroval, ale ja som bola presvedčená, že to chce takto aj on,“ prezrádza hneď na úvod naša čitateľka Tatiana (33). 

Mohlo by vás zaujímať: Túto vec som o svojom budúcom manželovi radšej nemala vedieť: Momentálne neviem, či s takým človekom dokážem žiť

Prekvapenie, v ktoré nedúfali

„Tak do našej rodiny pribudla malá, len ročná Adelka, rozkošné okaté dievčatko, ktoré som milovala od prvej chvíle ako vlastné. V momente ako sme si ju priviezli domov, sa môj svet točil len okolo nej. Bolo to šťastné obdobie, hoci keď spätne rekapitulujem, zisťujem, že už vtedy som sa o ňu viac menej starala len ja. Nikdy som nevidela, že by sa s ňou Marián bol nejako obzvlášť hral alebo sa jej venoval. No ako vravím, videla som len seba a ju, a na ničom inom mi nezáležalo. Možno práve toto spokojné obdobie sa postaralo o neskutočné prekvapenie, keď som po ďalšom roku otehotnela. Lekári vraveli doslova o zázraku a Marián bol taký nadšený ako som ho nikdy nevidela. Tak sa nám o ďalších 7 mesiacov narodila Amélia, ktorej meno vybral práve manžel,“ pokračuje Tatiana. 

Ona bola matkou dvoch dcér, on len jednej

Hoci sa zdalo, že ich rodina je šťastná, postupom času ako obe dievčatá rástli, si Tatiana začala všímať, že Mariánovo správanie k dcéram je odlišné. „Našej vlastnej dcére vždy kúpil viac darčekov na sviatok než nevlastnej. Keď prišiel z práce domov, rozbehol sa a objal len Améliu. Po čase si na to Adelka tak zvykla, že sa k nemu ani sama neťahala. Tak som si ju privinula ja. Bolo mi to nesmierne ľúto. Ale bolo toho oveľa viac. Raz dokonca vzal Améliu zo škôlky skôr a urobili si výlet do zoo. Pričom našu staršiu dcéru Adelku nechal v škôlke,“ opisuje situáciu ďalej. 

Neprehliadnite: Otázky, ktoré sa svojho partnera, či manžela radšej nepýtajte: Zničia aj ten najlepší vzťah

Nečakané priznanie

To sa už rozhodla Tatiana prehovoriť Mariánovi do duše, že nemôže všetku svoju lásku dávať len vlastnej dcére, pretože oni majú dcéry dve a Adelka tým trpí. Vtedy sa stalo niečo, čo by nečakala. Jej vlastný manžel sa rozplakal a povedal, že to vie. Ale že si nevie pomôcť. Že ho to rovnako trápi ako ju, ale nech sa akokoľvek snaží vnímať Adelku tiež ako svoju vlastnú, nedokáže sa k nej tak priblížiť. „Najhoršie bolo, keď sa mi priznal, že keby bolo po jeho, tak s adopciou by nikdy nesúhlasil, že to urobil len kvôli mne, aby som bola šťastná. Vtedy som sa rozplakala aj ja, lebo mi došlo, že som tak veľmi chcela dieťa, že som sa ho vlastne nikdy nespýtala, či mu neprekáža, že nebude ich vlastné,“ spomína na vtedajšie okolnosti Tatiana ďalej. 

Čítajte tiež: Matka vždy uprednostňovala moju sestru: Tá jej nakoniec urobila takúto hanbu, no matka ju ešte prekonala

Tatiana však na záver prezrádza, že sa stále snažia pracovať na zlepšení vzťahu otca s adoptovanou dcérkou. Dokonca navštevujú obaja psychologičku a po pár mesiacoch je vidieť, že Marián si Adelky viac všíma, snaží sa jej venovať a tiež berie na výlety obe ich dcéry. Tatiana dúfa, že jedného dňa ich bude vnímať tak ako ona.