Presunúť na hlavný obsah

VIETE, AKO VZNIKAJÚ DIAMANTY?

Móda

Krásne, luxusné a najmä veľmi drahé. Aj týmito slovami sa dajú opísať diamanty. Ich reputácia vo svete je prakticky neprekonateľná. Každý pozná ich lesk a neobyčajné sfarbenie, no málokto tuší, ako vôbec takýto diamant prichádza na svet. Vedci sa zhodujú na tom, že asi pred 3 300 miliónmi rokov pod zemským povrchom s teplotou od 1 200 do 1 500 °C vznikli prvé diamanty.

Najviac diamantov vzniklo pred vyše 990 miliónmi rokov. Od tohto obdobia sa proces kryštalizácie diamantov takmer úplne zastavil, akákoľvek ťažba v súčasnosti by znamenala znižovanie existujúcich prírodných zásob. Tento najtvrdší nerast po objavení putoval do vyššie položených miest, kde bola nízka teplota. Diamanty sa na zemský povrch dostali počas prudkých vulkanických erupcií, čo je zrejmé podľa ich výskytu v sopečných kanáloch, tzv. diamantových pipách. Okrem pôvodných miest sa nachádzajú aj v iných, sekundárnych ložiskách – náplavových alebo veterných. Vplyvom vody a vetra dochádzalo k erózii zemského povrchu, čím sa aj diamanty uložené v sopečných kanáloch dostávali na zemský povrch. Tu dochádzalo k ich prenosu najmä v dôsledku zmeny tokov riek. Postupne sa dostali až na morské pobrežie, kde sa časom vytvorili veľké zásoby diamantov. Náplavové ložiská pri pobreží Namíbie obsahujú až 95% diamantov v šperkárskej kvalite. Tie putovali asi 1 000 kilometrov z primárnych ložísk v centrálnej časti Juhoafrickej republiky, kde sa nachádza len 35% diamantov v šperkárskej kvalite. Fyzikálne vlastnosti rovnako potvrdzujú dominanciu tohto najtvrdšieho nerastu. Jeho tvrdosť prvýkrát stanovil Friedrich Mohss, ktorý zostavil 10-stupňovú stupnicu tvrdosti. Z ekonomického hľadiska zaznamenali diamanty obrovský úspech v priebehu 20. storočia. Slovenský člen najstaršej diamantovej burzy v Antverpách Martin Mikuš prezradil: „Viac ako sto rokov bol trh s diamantovou surovinou ovládaný jedinou spoločnosťou, ktorá sa v posledných rokoch rozdelila na niekoľko menších spoločností – De Beers Group of Companies. Distribuujú približne jednu polovicu vyťaženej diamantovej suroviny“. Vďaka schopnosti kontrolovať tok diamantov si úspešne držia svoju cenu aj v súčasnosti. Za kvalitu sa predsa platí.