Film Devínsky masaker oddnes v kinách

Scenár i réžiu filmu mali na starosti Gejza Dezorz a Jozef Páleník. Cieľovým divákom je podľa nich bežný návštevník kina, ktorý na dokumenty možno ani nechodí, ale táto téma ho do kina pritiahne. Snímka sa snaží podať divákovi „komplexnú informáciu v štylizovanej forme“ o incidente, ktorý sa udial 30. augusta minulého roku, no okrem samotnej streľby mapuje aj okolnosti, ktoré jej predchádzali. Aby bol dokument pre divákov atraktívnejší, zasadili do neho tvorcovia i hrané pasáže. Tie vznikali na základe informácií z médií a tých, ktoré získali z výpovedí priamych účastníkov minuloročnej prestrelky, keďže k policajnému spisu sa nedostali. Veľmi ústretoví boli podľa Dezorza minister vnútra Daniel Lipšic a prezident policajného zboru Jaroslav Spišiak, ktorých vyjadrenia sa v dokumente tiež nachádzajú, spolu so slovami odborníkov, archívnymi materiálmi a videami priamo z miesta činu.

Filmovalo sa v Petržalke a vo Vrakuni, kde na nich miestni obyvatelia viackrát zavolali políciu v domnení, že ide o skutočného strelca. "My sme pôvodne chceli nakrúcať aj scény v Devínskej Novej Vsi priamo na mieste, kde sa to odohralo. Z technických, ale aj morálnych dôvodov sme to nakoniec zavrhli," vysvetlil režisér. V hraných pasážach sa objavia herci i neherci. Konkurzom sa na ne vybrali ľudia, ktorí sa nejakým spôsobom podobali na obete incidentu. Herecké tváre vo filme sú viacmenej neznáme, uvidíte napríklad hercov z Divadla bez domova, čo je jediné divadlo na Slovensku, kde účinkujú bezdomovci, telesne postihnutí, ľudia po výkone trestu a inak znevýhodnení. V dokumente vystupujú aj príbuzní obetí a svedkovia tragédie.

"Boli veľmi ústretoví, dokonca profesionálni, vedeli komunikovať, boli pripravení. Ako keby sa narodili pre médiá," spomína Dezorz na spoluprácu s nimi. Aj keď mali niektorí možno zo začiatku problém vyjadriť sa pre film, postupne na spoluprácu pristali. Producent filmu Róbert Slovák má dobrý pocit, že sa snímka nahrala hneď, ako sa dalo. „Vzniklo to vo veľmi krátkom čase po udalosti, spomienky boli veľmi čerstvé, emócie veľmi silné, a to sa odrazilo v samotnom filme. Nie je to suchý spätný pohľad na to, čo sa stalo, ale tí ľudia to naozaj prežívali, bola to vážna dráma.“ Devínsky masaker je podľa neho hodnotný film a negatívne reakcie naň odmieta. „Stále je to film a je to oveľa menej desivejšie ako to, čo sa stalo naozaj.“

Dezorz uvádza, že film nie je ani vzdávanie holdu niekomu, ani nerieši žiadnym spôsobom nejaký rasizmus. "Neriešime nejakú psychológiu, prečo to tak bolo, ani to nebolo naším zámerom. Chceli sme ponúknuť balíček faktov v nejakom balení, aby ľudia dostali komplexnejšie informácie o tom, čo sa naozaj stalo".