Ako zraniť muža? Čítajte priložený návod!

A aby to neboli len úvahy a tipy, ktoré ho v praxi minú na sto honov, zvolili sme najspoľahlivejší spôsob, ako neminúť. Čo ho bolí a podkopáva mu sebadôveru, sme zisťovali u tých najpovolanejších. U mužov. Celý článok je zložený z ich výrokov, preto sa nebudeme obťažovať neustálymi úvodzovkami.

(Ne)klamte ho!

Určite veľký zabijak vo vzťahu je pre mňa klamstvo, ktoré sa dozviem od niekoho tretieho. Je jasné, prečo. Žena u mňa stratí dôveru a vzbudí veľké podozrenie, pretože sa zamýšľam nad tým, prečo mi klamala. Samozrejme, záleží od toho, v čom mi klamala. Ale keď máte niekoho radi a ten vám klame, fakt to vie raniť.

Prestávam dôverovať, keď mi žena klame. Nie jedenkrát, ale sústavne. Keď mi u nej nesedí veľa vecí, povie jedno, spraví druhé, načo to robí? Nemôžem sa spoliehať na niekoho, kto ma klame, aj keď ma ľúbi.

Keď je niekto neúprimný, indikuje mi to koniec blízkeho vzťahu.

(Ne)kritizujte ho!

Veľmi necitlivá vec, ktorá podkope moju sebadôveru, je kritizovanie. Viem, že chlapi sú v tomto smere možno väčší majstri, ale aj nás trápi, keď nás niekto skritizuje za vec, o ktorej sme presvedčení, že nie je zlá. 

V mojom prípade, keďže som herec, je závažný problém podkopanie sebadôvery. Myslím, že aj preto má väčšina hercov problém vo vzťahoch. Herec sa musí mať rád a keď mu žena naznačí nedokonalosť, radšej ju pošle k vode, akoby sa mal sebadeštrukčne vŕtať vo svojej osobnosti a prijať skutočnosť. Moja bývalá priateľka to robila celkom pravidelne, i keď asi nie zámerne. Prvá otázka, keď som dostal nejakú hereckú ponuku, bola: Myslíš, že to zvládneš? No, a už som vedel, že asi nie.

(Ne)klebeťte o ňom!

Zraniť ma vie, keď je osoba mne blízka klebetná. Mám rád svoje súkromie, mám rád svoje tajomstvá, a keď sa s nimi niekomu zdôverím a potom to vie polovica Slovenska, zraní ma to.
Asi by ma vedelo zraniť, keby bolo v našom vzťahu podľa mňa všetko v poriadku, myslel by som si, že aj podľa nej, a zrazu by som počul, ako niekomu rozpráva, že nevie, čo bude s nami ďalej a podobne. Keď už máme k sebe blízko, nemala by to vravieť „cudzím“ ľuďom, ale mne.

(Ne)porovnávajte ho s inými!

Je normálne, že muž chce byť pre svoju ženu ten najlepší. Takže neznáša, ak sa v jeho prítomnosti zjaví niekto, koho jeho žena často spomína, vyzdvihuje jeho vlastnosti a podobne. Nemusí ho hneď chcieť, ale muža to zneistí. Hlavne ak vidí, že dotyčný je fakt na úrovni, krajší, bohatší... Vtedy sa ho zmocňuje strach, či je pre tú svoju fakt najlepší a či ho neopustí kvôli niekomu inému.

Totálne ma zneistí, keď má priateľka v práci „úplne perfektného kolegu, s ktorým je stále sranda a dá sa s ním výborne porozprávať o hocičom a bla bla bla.

Najhoršie je, keď muž počúva o iných mužoch, ktorých nepozná, alebo, naopak, pozná  až príliš dobre.

Naštve ma porovnávanie štýlom: Ten je šikovný, celú kúpeľňu vymuroval a ty len za počítačom sedíš. Alebo: Pozri, aký je on pozorný, kvetiny svojej priateľke len tak kupuje... A to nehovorím o tom, keď začne žena porovnávať svojho priateľa s inými mužmi po fyzickej stránke. Nejaké trápne „ale ty si aj tak naj“ sa s úspechom veru nestretne!

(Ne)odopierajte mu pochvalu!

Najviac mi podkope sebadôveru ignorácia pochvaly. Keď sa mi podarí niečo, čo je pre mňa dôležité (žena a muž by mali mať preto podľa mňa podobný hodnotový rebríček, aby dokázali odhadnúť, čo je pre toho druhého dôležité) a očakávam nejakú pochvalu, potľapkanie po pleci, skrátka istý druh obdivu – a ono to nepríde. Vtedy si začnem pripadať menej dôležitý, a to je problém. Chlap chce byť pre ženu ten najdôležitejší. V tomto dokážeme byť veľmi detinskí. Ak žena náhodou zabŕdne do citlivého miesta, vylejeme si na nej celú svoju frustráciu. V tomto sú podľa mňa ženy dospelejšie a vyrovnanejšie. Neberú sa tak vážne, hoci netvrdím, že ženská ješitnosť (spisovne samoľúbosť, pozn. aut.) neexistuje.


Chlapi neznášajú:

• keď spochybňujeme ich inteligenciu vetami typu: To si nevedel? Veď to je jasné...
• keď im hanlivo nadávame. Partneri by si nemali nikdy nadávať
• keď im vieme úprimne niečo povedať len vtedy, keď si vypijeme
• keď ich vo vzťahu obmedzujeme a musia si od nás pýtať na všetko povolenie
• keď sa po hádke musia prísť vždy ospravedlniť prví oni a my nevieme ukázať pokoru
• keď sa o nich nezaujímame, na nič sa ich nepýtame, prestávame na nich (zdravo) žiarliť

Záver:

Výsledky analýzy, na základe ktorej bol zostavený návod na (ne)zranenie muža, sú len orientačné a líšia sa kus od kusu. Získané informácie môžete použiť na harmonizáciu vášho vzťahu, alebo na ventilovanie svojho hnevu. V druhom prípade pripomíname, že všetko zlé sa človeku zvykne vrátiť. Analýza bola uskutočnená na vzorke mužov vo veku 20 – 45 rokov.