Chcete vyhrať? Počúvajte vnútorný hlas!
Prvý významný muž, ktorý poukázal na dôležitosť racionálneho myslenia, bol francúzsky filozof René Descartes (1596 – 1650). „Myslím, teda som,“ znie jeho slávny výrok, ktorý ľudí presvedčil o tom, že myslenie je jediným zdrojom poznania. Zabudol však na intuíciu, ktorá nám neraz napovedá, ako by sme mali v danej situácii konať. V nasledujúcich príbehoch sa ľudia riadili vnútorným hlasom a oplatilo sa.
Vyhrala v Lotte
Istá Mníchovčanka vždy úzkostlivo dbala na svoje financie a dôkladne zvažovala, na čo ich minie. Žreby či lotérie ju nikdy nezaujímali. Jedného dňa išla s plnými nákupnými taškami z obchodu a dostala neovládateľné nutkanie zastaviť sa v stánku Lotta. Bola tak unavená, že onému hlasu nevzdorovala a svoj „neuvážený“ čin oľutovala až keď spolu s lístkom od predavača v pokračovala v ceste domov. Onedlho sa však dozvedela, že vyhrala milión vtedajších nemeckých mariek.
Šťastný predaj domu
Richard z Kalifornie, sa nestretol s veľkým porozumením okolia, keď sa rozhodol predať dom a ísť bývať do prenájmu. Poslúchol však vnútorný hlas, čo sa neskôr ukázalo ako výborná voľba. Pár týždňov na to, bol jeho pôvodný dom zničený pri zemetrasení.
Výhra „vďaka“ zúfalstvu
Keď Britovi Henrymu umrela manželka, zrútil sa mu svet. Nejedol, nepil, nespal a jeho jedinou aktivitou bolo bezcieľne túlanie sa ulicami Londýna. Raz počas prechádzky bezmyšlienkovite vkročil do sázkovej kancelárie a vyplnil tiket týkajúci sa odhadovaných výsledkov európskeho pohára vo futbale. Henry o tomto športe veľa nevedel a skóre si tipol bez predošlých úvah. Napriek tomu mu vyšli všetky tipy a zadovážil si tak výhru 400 000,- libier.
Všetky tri prípady majú spoločnú jednu vec. Menovaní sa na určitý okamih prestali riadiť rozumom a riadili sa výlučne svojim vnútorným hlasom. Ten, v týchto situáciách, nesúvisel s verbalizovanou túžbou vyhrať či s čiastkou, ktorú chceli získať, no nechali sa viesť neidentifikovateľným nutkaním.
Čím sa vyznačuje?
Ľudia si často krát myslia, že svoje životy majú presne nalinkované a situácie, ktoré sa im majú prihodiť, ovplyvniť nevedia. V bežnom živote uprednostňujú rozum a potláčajú svoj vnútorný hlas. Ten nepožíva slová, nemá zlé vlastnosti, jeho zámerom nie je získať peniaze. Ide o nutkanie, ktoré je naopak neraz s našim raciom v rozpore. Radí nám, ako sa zachovať, či máme jednať rýchlo alebo ostať pasívni. Rozhoduje taktiež o tom, či sú nám niektorí ľudia sympatickí a môžeme im veriť. Máte s ním i vy svoje skúsenosti?