Poznáte hranicu medzi láskou a závislosťou?
Aj vzťahy majú svoje hranice, ktoré keď prekročíte, vstúpite do veľmi nebezpečného sveta. Do takého, v ktorom si môžete poriadne ublížiť. Na jednej strane je hranica, za ktorou je totálna ľahostajnosť. Na tom druhom vám prestane záležať a túžite ostať sami. Na druhej strane je ale hranica, ktorú keď prekročíte, tak už nepôjde o lásku. Pôjde o závislosť.
Muz odmieta sex
Problémom býva to, že ten druhý z partnerov sa so závislosťou nedokáže vyrovnať. Aj keď sa dvaja ľudia k sebe úplne hodia, majú veľa spoločných záľub a nikdy sa spolu nenudia, predsa len nie je dobré, ak všetok svoj voľný čas trávia spolu. Hoci tvoria pár, každý z nich ostáva individualitou, osobnosťou, ktorá musí rásť podľa vlastných predstáv.
Ak jeden z partnerov ostane na druhom závislý, začne ho automaticky obmedzovať. Ak ten druhý chce ísť večer von s kamarátmi, závislý partner to tak ľahko nepredýcha. Pre vzťah obetoval celý svoj život a zrazu sa bez toho druhého nedokáže pohnúť, nevie tráviť večer bez neho, nevie, čo by sám mohol robiť. Jednoducho toho druhého potrebuje. Začne ho obmedzovať, čím partnera od seba v podstate odháňa. Vždy predsa platí staré pravidlo, že keď jeden tlačí, druhý ťahá.
Niekedy sa bohužiaľ stane aj to, že si človek pomýli lásku so závislosťou. Myslí si, že miluje, no pravé dôvody, prečo potrebuje toho druhého, sú úplne inde. Každý, kto prekročil túto pomyselnú hranicu medzi láskou a závislosťou, môže mať iné dôvody, no jedno majú všetci spoločné – nie je to láska, čo ich s partnerom spája.
Jedným z najčastejších dôvodov je zvyk. Človek si jednoducho zvykne na prítomnosť toho druhého a nedokáže si bez neho predstaviť svoj deň. Aj keby bol vzťah akokoľvek zlý, ten človek si tak veľmi zvykne, že sa toho druhého nedokáže vzdať. Naivne verí, že ho miluje, no v mnohých prípadoch o lásku nejde. Je ťažké nájsť odpoveď na otázku, či je dobré zotrvávať vo vzťahu zo zvyku, alebo ho ukončiť a hľadať lásku. Ak niekomu takýto vzťah vyhovuje, je zbytočné ho nútiť, aby zalovil v iných vodách. Možno to vydrží celý život, možno sa pohne neskôr.
Častým dôvodom je aj to, že vzťah na začiatku napreduje príliš rýchlo. Partneri spolu trávia maximum voľného času a odstránia zo svojho života všetko, čo mali, kým boli sami. Prestanú sa stretávať so svojimi priateľmi, prestanú chodiť na stretnutia, na ktoré predtým chodili. A potom ostanú jeden víkend bez partnera a zistia, že nemajú komu zavolať, nemajú kam ísť a čo robiť. To ich vnútri ničí tak veľmi, že túžia po prítomnosti partnera. No v tomto prípade to tiež nemusí byť láska – môže to byť len bezmocnosť a strata vlastného smerovania. Človek môže byť šťastný vo vzťahu, no nikdy by nemal stratiť vlastné smerovanie, nikdy by si nemal nechať vziať vietor, ktorý ho ženie jeho cestou. Potom sa môže stať, že keď ostane sám, nezafúka ani jemný vánok a on ostane stáť. Sám...
Niektorých ľudí môže k závislosti dohnať aj veľká žiarlivosť. Boja sa, že partner si pomýli dvere a skončí v spálni niekoho iného, preto sa od neho nechcú pohnúť ani na krok. No mali by pamätať na to, že spútať nikoho nemôžu a aj keby sa priviazali o nohu toho druhého, tak s ním aj tak manipulovať nemôžu. Teda aspoň nie večne...
Každý sa musí sám rozhodnúť, aký vzťah mu vyhovuje. Či mu stačí zvyk, alebo hľadá naplnenie. Každý by sa ale zároveň mal zamyslieť nad tým, či počas svojho života chce kráčať pri niekom, s kým ho spája len večerné pozeranie televízie a sobotné nákupy v potravinách. Niekedy treba zariskovať, veď predsa tak, ako rýchlo si človek zvykne, si aj odvykne.
Už na začiatku vzťahu by ste si mali sami pre seba stanoviť hranice, aby sa vám nestalo, že sa z lásky naozaj stane závislosť. Ani pre najväčšiu lásku sa nevzdávajte vlastných snov, priateľov a záľub, lebo aj tá najväčšia láska môže stroskotať. A potom vám neostane nič, len spomienky. A keď vám vzťah vydrží, tak určite sa v ňom budú obaja cítiť lepšie, ak nebude ani jeden z nich toho druhého obmedzovať.
