Iva Frühlingová: Moja duša chcela byť viac než len vešiakom na šaty

Svoju kariéru si začala pomerne skoro, ako 14-ročná modelka, a to priamo v módou preslávenej krajine akou je Francúzsko. Spomenieš si na začiatky?

Moje modelingové začiatky som dostatočne opísala v mojej prvej knihe „Příběhy modelek“, kde rozprávam o mojom príchode do Paríža, o cestovaní a o dievčatách, s ktorými som sa v priebehu mojej modelingovej kariéry stretla. A že to nie je pre mladé dievčatá práve prechádzka ružovým sadom je samozrejmosť, ktorú kniha potvrdzuje.

O Francúzoch sa hovorí, že sú veľmi hrdí a nepripustia si len tak niekoho ku telu. Ako ich vnímaš ty?

Úplne rovnako. Milujem francúzsku architektúru, ich kultúru, víno, módu, ale ako ľudia u mňa príliš pozitívnych bodov nemajú. Samozrejme, mám tam skvelých priateľov, ale cesta k nim nebola jednoduchá. Začali ma brať medzi svojich až vo chvíli, keď som získala francúzsky prízvuk a chápala ich životný štýl.

Čím si ťa Francúzsko získalo? V čom bolo odlišné a možno lepšie ako Česko?

Francúzsko si ma získalo už keď som bola malé dievča. Môj dedko je Francúz a ja mám vo Francúzsku stále zopár príbuzných. Keď mi dedko rozprával o Francúzsku, tak už vtedy som vedela, že tam raz budem žiť.

Stala si sa úspešnou speváčkou nielen vo Francúzsku, ale aj vo svojej materskej krajine, no spievaš prevažne po francúzsky. Znamená to, že sa tak cítiš viac „vo svojej koži“?

Osem rokov som žila v Paríži a teraz žijem osem rokov v Prahe, i keď do Francúzska stále jazdím. Tým pádom, obidve krajiny sú mojim domovom a ani jedna z nich nie je pre mňa lepšia alebo horšia ako tá druhá.

Pochádzaš z umelecky založenej rodiny, prečo práve hudba a nie výtvarné alebo sochárske umenie?

Môj otec maľuje a venuje sa sochárstvu, ale ja viem namaľovať akurát tak leva, a to veľmi špatne : )) Takže asi tak.

Mala si niekedy hudobný vzor, ktorý by bol tvojou motiváciou? Resp. čo ťa hnalo vpred?

Ani nie. Keď som bola mladšia, tak som počúvala to, čo v tej dobe asi všetci: Sheryl Crow, Suzane Vega, Serge Gainsbourga atď. Neskôr ma začala baviť tiež Vanessa Paradis.

Existuje niečo, čo si ešte nevyskúšala a chcela by si?

Myslím si, že nie. Každý mesiac robím niečo nové. Moja práca je rôznorodá. Keď sa ma niekto spýta, čím sa živím, môžem si vybrať z mnohých profesií: štylistka, spisovateľka, redaktorka, moderátorka, speváčka, modelka, herečka... :) To všetko som ja a myslím, že to bohato stačí.

Napísala si knihu „Příběhy modelek“, ktorá je určená pre začínajúce modelky a ich rodičov. Čo bolo pre teba počas modelingu najväčšou výzvou a naopak zažila si aj nejaké veľké sklamanie?

Osobne ma modeling ako taký nikdy príliš nebavil. Bol to pre mňa spôsob obživy. Každý je iný a ja chápem dievčatá, ktoré modelingom žijú. Pokiaľ ich to baví, tak sú presne tam, kde majú byť. Ale mne v ňom chýba jedna vec, a to je duša. Moja duša chcela byť viac než len vešiakom na šaty. Potrebovala sa vyjadriť. Cítila som to na každom fotení, na každej prehliadke. Radšej by som tú modelku fotila, než ňou bola, radšej by som ju obliekala, zabezpečovala produkciu, písala, spievala... Tým som pochopila, že to nie je práca pre mňa, a tak som v šestnástich rokoch začala so spevom v jednej francúzskej kapele.

Vo svojej druhej knihe s názvom „Příběhy ze showbyznysu“ dávaš čitateľom ochutnať príbehy o známych osobnostiach ako Whitney Houston, Vanessy Paradis, Pierra Richarda a mnohých ďalších. Prečo práve oni a kto z nich ťa najviac zaujal?

Príbehy o týchto ľuďoch som si vybrala preto, že tieto príbehy poznám. Rozprávajú sa po celom Francúzsku alebo som s niektorými z nich niečo zažila, ale tu o nich toľko ľudí nevie. Kto ma zaujal? Zrejme Pierre Richard, je neuveriteľné, akú energiu vo svojom veku má. Je to naozajstný umelec so všetkým, čo ku tomu patrí.

Akými ľuďmi sa ty rada obklopuješ?

Nakoľko sa pohybujem v rôznych profesiách, a tým pádom aj v rôznych kruhoch, tak som každú chvíľu súčasťou inej spoločnosti. Samozrejme, v mojom osobnom živote dokážem svojich skutočných priateľov zrátať na prstoch jednej ruky. Každý z mojich kamarátov je vo svojej podstate iný. Rada dostanem dobrú radu od svojej manažérky, ktorú obdivujem za to, ako skvele dokáže vyložiť realitu. Keď sa chcem baviť a nič neriešiť, tak zájdem za mojou kamarátkou fotografkou.

Hovorí sa, že na napísanie tých najlepších kníh človek potrebuje skúsenosti. Ty už máš za sebou dve knihy za krátky čas. Vieš už teraz, či budeš pokračovať v písaní poviedok, a ak áno z akej sféry budú tie, na ktoré sa môžeme ešte len tešiť?

Či napíšem niekedy nejakú ďalšiu knihu ešte neviem, ale momentálne píšem poviedky a príbehy pre najvýznamnejší český módny časopis a veľmi si to užívam.

Každý umelec má nejaké miesto alebo prostredie, ktoré mu prospieva a čerpá z neho nielen energiu, ale aj inšpiráciu. Aké je to tvoje?

Planéta Zem : )

Kde najradšej tráviš leto a ako si ho užívaš?

Momentálne pracovne. Bohužiaľ : ( Inak by som najradšej, ako osemdesiat percent populácie, trávila leto niekde pri mori.