5 mýtov o pitnej vode!

Mýtus č.1: Dospelý človek by mal vypiť tri litre tekutín denne.

Kým odborníci sa zhodujú v tom, že najvhodnejším základom pitného režimu je práve čistá pramenitá voda, v otázke množstva sa mnohí rozchádzajú. Zaužívané tvrdenie o troch litroch denne je pritom dosť zjednodušené. Pri dopĺňaní tekutín musíte brať ohľad na viaceré faktory, medzi ktoré patria vaša hmotnosť, vek a pohlavie, podnebie a teplota vzduchu, zloženie jedálneho lístka, zdravotný stav či fyzická aktivita. Dobrou pomôckou je zásada, že dospelý človek by mal denne vypiť asi 20 – 40 ml tekutín na 1 kg svojej hmotnosti. V zime, keď celý deň presedíte za počítačom a náhodou sa ešte aj zdravo stravujete, postačí držať sa dolnej hranice. Na druhej strane počas letných horúčav, pri športe, alebo ak vaše menu obsahuje veľa soli a cukrov, potrebujete aj viac piť.

Mýtus č.2: Na každodenné pitie je najlepšia čistá voda z vodovodu, minerálky naopak vôbec.

Nie je to úplná pravda. Vody je najlepšie striedať, napríklad aj preto, že voda z vodovodu obsahuje chlór, pri státí v potrubiach sa môže prehrievať a zo starých rozvodov do nej môžu prenikať nečistoty. Vyšší obsah minerálov v minerálkach je zasa pre telo prospešný, aj keď iba v rozumnom množstve. Ideálnym kompromisom sú pramenité vody s nižšou mineralizáciou. Tie pomôžu dopĺňať dôležité látky v optimálnom množstve, ktoré telo nezaťaží, môžete ich preto bez výčitiek svedomia piť nepretržite. Rozhodujúci je údaj o celkovom obsahu rozpustených látok, ktorý by sa mal v ideálnom prípade pohybovať v rozmedzí 150 - 500 mg/l. Týmto hodnotám vyhovujú napríklad dojčenské vody, najznámejšia Lucka uvádza 365 mg/l.   

Mýtus č.3: Balená voda je iba predražená nafľaškovaná voda z vodovodu. 

Toto populárne tvrdenie je, jemne povedané, nezmysel. Balená pramenitá voda totiž musí spĺňať isté zákonom stanovené podmienky. Pochádza výlučne zo sledovaných podzemných zdrojov a na rozdiel od vody z vodovodu nesmie byť dezinfikovaná chlórom ani inými látkami, jej mikrobiologická čistota je teda zaručene prírodná. Pri dojčenských vodách sú limity na obsah rôznych škodlivých látok v niektorých prípadoch dokonca 5 až 25-násobne prísnejšie ako limity pre vodu z vodovodu. 

Mýtus č.4: Mäkká voda je na pitie lepšia ako tvrdá.

Nie je to pravda. Voda s vyšším obsahom vápnika a horčíka je síce postrachom pre práčky, rýchlovarné kanvice a iné domáce spotrebiče, no viaceré moderné štúdie potvrdili priaznivý vplyv pitia takejto tvrdšej vody na ľudský organizmus. Dlhodobé pitie mäkkej vody s prinízkym obsahom minerálnych látok môže viesť k ich nedostatku v tele, a tým ku rôznym zdravotným problémom. Neodporúča sa preto ani vodu zbavovať minerálov rôznymi domácimi filtrami a inými zariadeniami, ktoré v poslednom čase zažívajú vďaka príťažlivému marketingu poriadny boom. Na etiketách balených vôd môžete sledovať aj optimálny pomer minerálov, pre vápnik a horčík je to napríklad 2:1.

Mýtus č.5: Balené vody sú nezdravé, pretože z PET fliaš sa do nich uvoľňuje nebezpečný Bisfenol A.

Tento mýtus je typickým príkladom mylného tvrdenia, ktoré sa rýchlo rozšírilo a spôsobilo malú vlnu hystérie neprávom zameranú proti PET fľašiam. Bisfenol A je totiž súčasťou polykarbonátových plastov, z ktorých sa vyrábajú napríklad umelohmotné dózy alebo kedysi fľaše na podávanie umelého mliečka – dnes je už jeho použitie vo výrobkoch pre dojčatá zakázané. V prípade, že sa takýto produkt poškodí, napríklad poškriabe, môže skutočne dôjsť k úniku malého množstva tejto škodlivej látky do potravín alebo nápojov. Bisfenol A však nie je súčasťou PET materiálu ako takého, čiže ani PET fliaš používaných na Slovensku. Bezpečnosť týchto fliaš, vrátane minerálnych, pramenitých a dojčenských vôd, je kontrolovaná Úradom verejného zdravotníctva a je potvrdená aj Národným referenčným centrom pre predmety bežného používania a obalové materiály – takže žiadny strach!