Karolína Topolová: Aké je to byť vrcholovou manažérkou

F: Dostali ste možnosť založiť call centrum v spoločnosti AAA Auto vo veľmi skorom veku ako 22-ročná. Spomínate si na pocit, keď ste prijali túto zodpovednosť?

 

K: Už vtedy som to vnímala ako životnú príležitosť. Na začiatku to bol veľký adrenalín, ale zároveň som cítila veľkú zodpovednosť a tiež vďačnosť za zverenú významnú úlohu. Moja vnútorná motivácia pre úspech bola veľká, takže som ani neľutovala, že zatiaľ čo trávim sedem dní v týždni v práci, moji rovesníci cestujú, chodia sa zabávať a užívajú si mladosť. Práca ma v tom čase skrátka úplne pohltila.

 

 

F: Prečo ste sa začali špecializovať na call centrá? Čím si získali Vašu pozornosť?

 

K: Bavila ma rýchlosť a interaktivita, ktorú tento komunikačný kanál ponúka. Ľudia, ktorí pracujú „na telefóne“, musia byť veľmi vnímaví k jemným nuansám hlasu človeka na druhej strane, musia správne odhadnúť jeho aktuálne psychické rozpoloženie a prispôsobiť tomu štýl komunikácie. Psychologický rozmer telefonickej obchodnej komunikácie ma stále neprestáva fascinovať – tí najúspešnejší pracovníci call centra s najlepšími výsledkami sú skutoční špecialisti a majstri empatie. Títo ľudia stoja na začiatku väčšiny realizovaných obchodov, na ich schopnostiach tak závisí úspech firmy.

 

 

F: Čo bolo v tom čase pre Vás „hnacím motorom“ alebo impulzom?

 

K: Už zmienená zodpovednosť za danú úlohu a chuť sa realizovať v niečom, čo ma bavilo. Budovať niečo od základu je vždy veľmi motivujúce, pretože každý ďalší deň prináša nejaký viditeľný a hmatateľný výsledok.

 

 

F: Vždy ste chceli pracovať vo vrcholovom manažmente alebo ste váhali aj medzi inou pracovnou oblasťou?

 

K: Vždy sa mi páčilo v službách. Popri štúdia na vysokej škole som brigádovala v malom hoteli v centre Prahy ako recepčná a potom v hoteli Hilton, kde som naštartovala svoju manažérsku kariéru a prvýkrát tak pocítila chuť stáť v čele nejakého tímu, mať možnosť ho rozvíjať a viesť. Tu vidím začiatky svojej voľby ísť si za svojím cieľom stať sa vrcholovou manažérkou.

 

 

F: Sú podľa Vás peniaze najväčšou motiváciou zamestnancov?

 

K: Zvýšenie platu má vždy len krátkodobý efekt. Výška príjmu nie je dlhodobo motivujúcim faktorom. Ak vás práca nebaví alebo dostatočne nenapĺňa, tak ani peniaze tento fakt nezmenia a časom aj tak zatúžite robiť niečo iné.

 

 

F: Motivácia ľudí je možno jedna z najťažších činností. Charakterizujte v stručnosti dobrého tím lídra?

 

K: Človek so silnou osobnosťou a prirodzenou autoritou, ktorého len tak niečo nezlomí. Energický typ s jasnou víziou, ale tiež niekto, kto rešpektuje druhých a dokáže oceniť svojich ľudí za dobrú prácu. Dobrý líder je ten, koho členovia tímu rešpektujú preto, že mu dôverujú a nie len preto, že stojí v hierarchii firmy vyššie než ostatní.

 

 

F: A čo vy – aký ste typ manažérky? Prikláňate sa skôr k autoritatívnosti alebo demokratickému štýlu riadenia?

 

K: Nie som zástancom nejakých vyhranených manažérskych štýlov. Myslím, že najlepší manažéri sú tí, ktorí sú prísni, držia sa vlastných zásad, ale vedia byť ľudskí a spravodliví.

 

 

F: Pracuje sa Vám lepšie s mužmi alebo so ženami?

 

K: Rozlišujem ľudí, s ktorými sa dobre pracuje a nie to, či ide o muža alebo ženu. Pravdou je, že sa cítim dobre v mužskom prostredí, ale ženy ho naopak rozžiaria.

 

 

F: Koľko hodín ste najviac strávili v práci? Máte nejaký osobný rekord?

K: V priemere trávim v práci približne 12 hodín a rekord bol asi 20 hodín. Rozhodne to ale nie je nič, čím by som sa mohla alebo chcela chváliť, skôr išlo o neodkladnú nutnosť.

 

 

 

F: Aké chyby podľa Vás robia najčastejšie slovenskí manažéri?

 

K: V rámci našej firmy pozorujem, že slovenskí manažéri sú možno o niečo viac bezprostrední a emotívnejší, čo je niekedy veľkou výhodou a niekedy naopak istou komplikáciou. Žiadne zásadné rozdiely v manažérskom štýle v rámci strednej Európy ale nevidím.

 

 

F: Stali ste sa generálnou riaditeľkou spoločnosti. To je najvyššie postavenie, aké je možné. Máte ešte nejaké pracovné ambície a ciele?

 

K: Keďže som v novej úlohe len krátku dobu, moje ciele sa skôr týkajú dosahovania konkrétnych výsledkov spoločnosti a jej ďalšieho rozvoja, než mojich osobných ambícií.

 

 

F: Vás názor na to, keď je žena úspešnejšia vo svojej kariére než muž? 

 

K: Kariérny úspech je vždy výsledkom súhry viacerých faktorov. Svoju úlohu zohráva príležitosť, vôľa, znalosti a schopnosti, ochota obetovať svoj voľný čas a samozrejme aj trocha šťastia. Nezáleží na tom, či ste žena alebo muž, vždy môžete niečo dokázať. Ak sa pýtate na manželské spolužitie, kde je žena kariérne úspešnejšia než muž, v tom osobne problém nevidím. Záleží na charakterových vlastnostiach oboch partnerov.

 

 

F: Manažérsky šatník je iste obmedzený vzhľadom na formalitu. Ako vyzerá ten Váš?

 

K: Je pomerne rôznorodý a obsahuje i mnoho vecí, ktoré som nikdy nemala na sebe. Nemám príliš veľa  času na nakupovanie, takže keď už k tomu príde, nakúpim veľa vecí, na ktoré potom zabudnem. Často sa mi stáva, že objavím milé prekvapenie v kuse oblečenia, o ktorom ani neviem, že ho mám. Do práce sa obliekam elegantne a zároveň komfortne, v súkromí rada nosím pohodlné veci z kvalitných materiálov, skôr športový štýl. Rovnako ako veľa iných žien mám slabosť pre topánky a kabelky.

 

 

F: V akom stajlingu sa cítite najpohodlnšie?

 

K: V neformálnom oblečení. Nedám dopustiť na oprané džínsy a voľnejší top. Rada si ale občas oblečiem aj nejaký sexi kúsok.

 

 

F: Vrcholový manažment je náročný na psychiku. Akými činnosťami si vo voľnom čase kompenzujete toto rýchle pracovné tempo?

 

K: V pracovných dňoch už niekoľko rokov chodím aspoň raz týždenne do posilovne, a to od pol siedmej ráno. O ôsmej mi začína pracovný deň, v priebehu ktorého sa prakticky nezastavím. Na šport mám čas len počas víkendov, kedy chodím behať a vyčistím si tak hlavu.

 

 

F: Kam rada chodíte dovolenkovať?

 

K: Pre letnú dovolenku sme si s manželom obľúbili talianske a grécke ostrovy, v zime jazdíme za teplom do Dubaja. Je to asi najbližšia destinácia, kde má človek istotu pekného počasia.

 

 

F: Máte v tom čase vypnutý firemný telefón? Odpovedáte na maily?

K: Na príjme musím byť neustále, telefón mi obyčajne nevyzváňa, pretože kolegovia vedia, že majú volať len v najnutnejších prípadoch. Zhruba hodinu denne ale odpovedám na maily.

 

 

F: Existuje miesto alebo oblasť, kam by ste sa chceli pozrieť a zatiaľ sa Vám tento sen nepodaril splniť?

 

K: Nikdy som nebola v Austrálii, rodnej krajine zakladateľa firmy AAA AUTO. On na austrálsku prírodu a životný štýl tamojších obyvateľov nedá dopustiť. Preto by som túto krajinu rada poznala, a to aj napriek nepríjemne dlhému letu.

 

 

F: AAA Auto sa zaoberá ojazdenými autami. Ako je to u Vás v osobnom živote – máte radšej jazdené autá alebo nové?

 

K: Prvé auto, ktoré som si v živote kúpila, bolo úplne nové. Po niekoľkých týždňoch mi ho ale ukradli. Od tej doby jazdím ojazdenými autami, obyčajne si vyberám dvoj až trojročné. Tieto vozidlá bývajú v skvelom stave, a pritom obyčajne vyjdú na polovicu pôvodnej ceny. Pri ojazdených autách oceňujem pomer ich ceny a úžitkovej hodnoty.

 

 

F: Kto je lepší vodič – Vy alebo Váš manžel?

 

K: Rozhodne môj manžel! On ale hovorí, že šoférujem ako chlap, čo od neho beriem ako pochvalu. Nikdy v živote som nespôsobila žiadnu nehodu. Nie som brzda premávky, jazdím svižne, sústredene a šoférovanie si užívam. Keď cestujeme spoločne s manželom, väčšinou šoféruje on. Je asi jediný šofér v mojom okolí, s ktorým sa vôbec nebojím a pri jazde som schopná aj zaspať.