Príbeh: V jednej sekunde sa mi zmenil život

Po ukončení štúdia na vysokej škole som dlhšiu dobu tápal, čomu sa chcem ďalej venovať. Prišiel som na to až v tridsiatke. Kiež by sa dal v tom období zastaviť čas. Zohnal som si skvelú prácu v IT firme, s priateľkou sme začali spolu žiť a vo voľnom čase veľa športovali. Spokojnosť a šťastie. O to všetko som však zakrátko prišiel. 

 

Stačil jeden nepozorný vodič, ktorý mi na križovatke nedal prednosť a vrazil zboku do môjho služobného auta. Všetko sa zomlelo tak rýchlo. Pamätám si len rútiaci sa Opel a ohromnú ranu. Prebral som sa až po niekoľkých dňoch v nemocnici.

 

To už som mal po náročnej operácii, ktorá k spokojnosti doktorov dopadla relatívne dobre. Ochrnul som totiž len na spodnú polovicu tela, čo bola v porovnaní s predchádzajúcimi víziami výborná sprava. Ako pre koho. Ja som si prial radšej zomrieť. Ako tridsať ročný muž, bez akýkoľvek zdravotných problémov, s vidinou jasnej budúcnosti pred sebou, som bez vlastného pričinenia ostal na vozíčku. 

 

Nasledovali rehabilitácie a tisícky márnych pokusov, aby som svojim nohám prinavrátil život. Márne. Okrem cvičenia a všemožných liekov som dokonca navštívil i zopár šamanov. Zúfalí ľudia robia zúfalé činy. Veď to poznáte. A ja sa po svojej skúsenosti s týmto názorom môžem len stotožniť. Moje nohy už navždy ostali bezvládne ako dva neovládateľné špagáty.

 

Do obdobia pobytu v rehabilitačnom centra zaraďujem i rozchod s vtedajšou priateľkou. Je zaujímavé sledovať, ako sa človek pod ťarchou kritických udalostí dokáže vyfarbiť. Opustila ma. Bolo jej to ľúto, plakala, ospravedlňovala sa, že nie je dostatočne silná. A ja som to chápal. Prečo by mala žiť po boku mrzáka? Bola ešte mladá. Mala šancu na krajší a lepší život. Ten som jej už ja dať nemohol. Navyše, depresiami a výbuchmi sebaľútosti som k harmónii medzi nami rozhodne neprispieval. Bolo múdrejšie vzťah ukončiť a začať žiť sám so svojim trápením.

 

Najhoršia je tá bezmocnosť, smutné poznanie, že všetkému je koniec a niekto tam hore nebol dostatočne vľúdny, aby to v daný moment radšej celé ukončil. Cítite krivdu, nenávidíte všetko a všetkých. Vďaka týmto udalostiam vzdávam hold ľuďom, ktorých postretol rovnaký osud a mali silu sa s ním vysporiadať. Verte mi, je to nesmierne ťažké.

 

Zdalo sa mi, že som prišiel o všetko. Stratil som lásku, zamestnanie, milované koníčky. Zmenil som sa na trosku, ktorá postrádala akúkoľvek chuť do ďalších krokov. Okrem toho tu boli každodenné „drobnosti“, s ktorými sa človek žijúci na vozíčku musí vysporiadať. Ako sa budem prepravovať v MHD? Nakupovať? Vykonávať hygienické potreby? Pre niekoho malichernosti, ktoré sa mne osobne, následkom nepríjemných udalostí, zdali takmer nemožné. „Ako to všetko zvládnem?“, pýtal som sa sám seba. Ten, kto nebol na vozíčku, to nikdy nepochopí. Neuvedomí si, aké sú pre ochrnutého človeka banálne veci obtiažne. Zdvihnúť nohu na vysoký obrubník je predsa také jednoduché, nie?

 

Uvedomil som si, že takto to ďalej nepôjde. Musím sa vzchopiť. Mám predsa rodičov, kamarátov, i ďalšiu rodinu. Mama sa o mňa dokonca spočiatku starala. Odišla do predčasného dôchodku a obetovala mi všetku energiu a voľný čas. Také šťastie nemá každý. 

 

Všetci sa snažili a ja som im za to nesmierne vďačný. Bez zmeny v mojom vnímaní by ale boli všetky snahy sveta zbytočné. Musel som začať od seba. Nájsť nový životný smer, zmieriť sa s osudom, prestať sa ľutovať a začať opäť žiť. Trvalo mi to niekoľko dlhých mesiacov. Veľmi mi pomohol psychológ, ku ktorému dodnes pravidelne dochádzam. 

 

Svoj život sa pokúšam „upratovať“ pekne po kúskoch. Opravujem doma počítače a táto činnosť ma skutočne napĺňa. Učím sa cudzie jazyky, nevyhýbam sa posedeniam s kamarátmi a začal som sa priúčať stolárstvu. Hlavu zamestnávam podstatnými vecami a nenávidím skormútené pohľady verejnosti. Moji najbližší už vedia, že ma netreba ľutovať. Sila človeka sa pozná práve pri zdolávaní ťažkých životných údelov. Zatiaľ to zvládam. I keď, je tu jedna vec, po ktorej túžim azda najviac. Láska. S ňou je predsa život krajší. Bez ohľadu na to, či ju prežívate na vozíčku alebo zdravých nohách. Ja napríklad viem, že ju bez problémov ustojím.