Príbeh: Sex je pre mňa niečo ako nutné zlo
Sex mi príde odporný a vôbec sa za to nehanbím. Jediné, čo ma mrzí je fakt, že tým prichádzam o možnosť byť milovaná. Vari sa nenájde podobne zmýšľajúci muž, pre ktorého je sex len nutným prostriedkom rozmnožovania sa, bez akýchkoľvek postranných pocitov rozkoše?
Je to naozaj tak. Napriek tomu, že som mladá, intímne záľuby (nielen) žien v mojom veku nezdieľam. Dokonca sa mi protivia. Chcem nájsť partnera, ktorý po mne túto zábavku vyžadovať nebude. Milovanie mi totiž príde nechutné, špinavé a celkom zbytočné.
Nejeden z vás si možno pomyslí: „Mladá baba, ktorá len nezažila ten pravý sexuálny hurikán.“ Mýlite sa. Trvá to už niekoľko rokov a môj názor sa nezmenil ani po oslave dvadsiatky, no ani pred prahom tridsiatky.
Akonáhle počujem slovo sex, respektíve sa k nemu schyľuje, vybavím si rozmnožovanie zvierat z nedávneho dokumentárneho filmu, ktorý som mala možnosť vidieť. Nedokážem sa zbaviť predstavy, že súložiaci ľudia vyzerajú ako také dva psy – živočíšne a príliš pudovo. Navyše, keď si predstavím všetky tie telesné tekutiny, ku ktorých výmene počas aktu dochádza, urobí sa mi nevoľno.
Raz som sa so svojim „problémom“ zdôverila najlepšej kamarátke. Myslí si, že som lesba. To určite nie. Páčia sa mi muži. Urastení, s dlhšími vlasmi a pevnými ramenami, ktoré by ma počas noci silno stískali. Vždy som rada flirtovala, chlapcov zvádzala a prijímala ich komplimenty. Teraz by som sa však rada usadila a mala trvalejší vzťah. Bez sexu. Je to v dnešnej dobe vôbec možné?
Fyzický kontakt mi pritom absolútne neprekáža. Milujem túlenie, objímanie, bozkávanie, bohužiaľ chlapi majú dané prejavy lásky zafixované s pohlavným stykom. Prečo im vzájomná fyzická blízkosť tohto druhu nestačí?
O také dva – tri roky zatúžim po dieťati. Vtedy budem sex vnímať o čosi prirodzenejšie. Teraz ho nepotrebujem a ani nechcem. Nepôjdem proti prírode užívaním antikoncepcie a nemienim v sebe trpieť smradľavý latex v podobe prezervatívu. Som si istá, že väčšina ľudí nad mojimi názormi krúti neveriacky hlavou. Neprekvapuje ma to a som na to zvyknutá. Nájde sa ale niekto, kto to vidí rovnako, alebo aspoň podobne?
Marta (29)
Čo si myslia čitatelia?
Kamil (54): „Ja ho tiež nenávidím, nepripadá mi to normálne. Tak čo budeme robiť? Sexovať s odporom? A ak náš proťajšok navyše dosiahne orgazmus, vynadáme mu do živočíchov? Ale teraz vážne. Nemáš z minulosti psychický blok? Trapas pri sexe, znásilnenie, bolesť. Domnievam sa, že príčina je zabetónovaná niekde v tvojom podvedomí a derie sa na povrch formou odmietania. Skús navštíviť psychológa. Problém je, že to vnímaš prirodzene. Tvoj stav ti vskutku vyhovuje a akúkoľvek pomoc berieš ako útok na svoju jedinečnosť. Pritom by stačilo tak málo. Nevzdávaj to!“
Marcela (34): „Myslím si, že je to normálne a vôbec nezáleží na tom, koľko máš rokov. Mnohým ľuďom už sex lezie na nervy. Neustále sa o ňom hovorí. Nie je viac tým, čím býval. Stala sa z neho povinná zábava, o ktorej sa permanentne rozpráva. Každý ho musí praktizovať a pokiaľ nespĺňa štatistikami podloženú frekvenciu, nie je normálny. Ja síce sexuálne žijem, no neskutočne mi lezie na nervy, ako sa sex neustále do detailov rozoberá."
Petronela (27): „Rozumiem ti, no budeš to mať ťažké. Pokiaľ si nenájdeš asexuála, prípadne svojmu budúcemu partnerovi neponecháš úplnú voľnosť, žiadny vzťah ti nevydrží. Môžeš to riešiť samozrejme tým, že mu „podržíš“, no on raz, možno pri náhodnej nevere, spozná význam slova vášeň a v tom okamihu si prehrala.“
