Docent Jozef Fedeleš: Hitom je transplantácia tuku

Prednosta Kliniky plastickej chirurgie UNB Ružinov v Bratislave doc. MUDr. Jozef Fedeleš, CSc. hovorí aj o tom, prečo je ťažké transplantovať tvár, no nie je problém nechať si vymodelovať nové prsia z vlastného brucha.

Vďaka rozvoju operačných mikroskopov a mikrochirurgických nástrojov dnes plastickí chirurgovia robia operácie na nervoch a cievach menších ako dva milimetre. Dokážu prišiť kosť dieťaťu tak, aby ďalej rástla. Vedia pacientovi vypestovať novú vlastnú kožu. Alebo mu vyplniť vrásky namiesto kyseliny hyalurónovej vlastným tukom. Robia veci, o ktorých sa nám ešte pred štvrťstoročím ani nesnívalo.

Doc. Fedeleš vysvetľuje: "Rozvoj techniky umožnil veľmi efektívne zošívať drobné cievy a jednotlivé nervové vlákna, čo viedlo k zlepšeniu stavu pacientov pri amputáciách prstov a rúk. Dokázali sme im totiž zachovať istú citlivosť ruky. Ale naspäť sa dajú prišiť aj ušnice a iné koncové časti tela vrátane penisu. Urobila sa mapa ciev, ktoré vyživujú určitý blok tkaniva - na chrbte, bruchu alebo na nohách, a to umožnilo transplantovať časti tela na miesta, kde sme ich potrebovali. Napríklad kosť prešitá na cievnej stopke u dieťaťa ďalej rastie. To isté platí aj o šľachách a svaloch. Touto technológiou sa dajú prenášať tkanivá z rôzneho miesta na ľudskom tele."

Nová tvár za 50 000 eur
Plastický chirurg upozorňuje, že mnohé operácie sa stále vyvíjajú, rozširuje sa škála zákrokov a všetko to pramení z možnosti zošívať cievy a nervy. "Pri ťažkých úrazoch, kde sa porušia nervy, vieme napríklad transplantovať nerv z lýtka na ruku. Operujeme tiež nervové spojenia v oblasti pleca, keď dochádza k ochrnutiu ruky. Aj tam sa mikrochirurgicky transplantujú rôzne svalové skupiny. Pomôcť vieme aj ľuďom s poruchami nervov tváre. Kedysi sa s tým veľa robiť nedalo, len pasívne operácie - ústny kútik sa zavesil hore, aby človeku netiekli sliny. Dnes to vie mikrochirurgia veľmi pekne zrekonštruovať," hovorí doktor Fedeleš.

Dokonca aj transplantáciu tváre, ktorá vo svete preslávila českého chirurga Bohdana Pomahača, umožnil rozvoj mikrochirurgickej techniky. Aby transplantovaná tvár vyžila, treba pospájať cievy a nervy darcu s príjemcom. Podľa docenta Jozefa Fedeleša by to z chirurgického hľadiska nebol problém, ale zásadnú rolu tu zohráva imunológia. Môže sa stať, že organizmus novú tvár neprijme. Navyše transplantácia tváre je asi dvadsaťhodinová operácia, čo by samo osebe tiež nebol problém, ale vyžaduje tím okolo 24 ľudí.

"Taký tím na Slovensku dokopy nedáte. Zároveň je transplantácia tváre finančne taká náročná, že naša poisťovňa by to nikdy nezaplatila - stojí minimálne 50 000 eur. Ani tu ešte nie je problémom koniec: pacient totiž po operácii musí brať lieky na potlačenie imunity - imunosupresíva, niekedy až do smrti. Aj tak sa môže stať, že organizmus novú tvár odvrhne."

Oproti tomu je to - z technického hľadiska - s transplantáciou srdca jednoduchšie. A ešte jednoduchšia je transplantácia obličiek. Proti týmto orgánom má totiž koža nevýhodu, že je imunologicky najreaktívnejšie tkanivo. To znamená, že na novú kožu si telo vytvorí oveľa viac protilátok ako napríklad na nové obličky. Nestačí nájsť približne podobný orgán, ako je to pri obličkách - kožu od cudzieho človeka telo len tak neprijme.

Veda si však aj s týmto problémom poradila. "Už asi desať rokov funguje takzvané pestovanie kožných keratinocytov (hlavných pokožkových buniek). Pacientovi sa odoberie koža, z ktorej sa vezmú keratinocyty a v špeciálnych médiách dokážeme vypestovať novú kožu. Tá veľmi napomôže liečbe - napríklad pri popáleninách, pričom telo proti tejto novej vlastnej koži nebojuje. Tento zákrok je však tiež finančne veľmi náročný, takže ho robíme len v nevyhnutných prípadoch," vysvetľuje chirurg.

Prsia z vlastného brucha
Jedným z najnovších hitov v plastickej chirurgii sú transplantácie tuku, ktoré sa na Slovensku robia posledných päť rokov. Pozor, aj tu možno využiť len vlastný tuk pacienta, nie od iného darcu. Aj podkožie, teda tuk s kožou, má totiž silnú protilátkovú schopnosť a cudzie tukové bunky by sa jednoducho neprihojili.

Docent Fedeleš hovorí, že o transplantáciu tuku sa ľudia pokúšali už koncom 19. storočia: "Vyzerá to jednoducho, vezmem kus tkaniva a strčím ho človeku tam, kde má priehlbinu, napríklad do líca. Ale nešlo to. Neskôr, v 60. rokoch minulého storočia, sa s tukom odobrala aj spodná vrstva kože, celé sa to zvinulo a predpokladalo sa, že tam prerastú cievy, čím koža získa vyživovanie. Ale ani to nefungovalo."

Prečo? Pretože funkčnosť kmeňových buniek sa zistila až neskôr. A tiež sa ukázalo, že na to, aby tukové tkanivo prežilo, treba ho špeciálne ukladať - nie v hrčiach, ale po malých kvapkách. Docent Fedeleš hovorí, že je to síce dlhšia metóda ako v prípade mikrochirurgie, ale na štyri až päť ráz sa takto dá z vlastného tuku vytvoriť aj nový prsník pre ženu po onkologickej operácii. Tuk sa odsaje z iného miesta na tele - napríklad z brucha, z tukového tkaniva sa oddelia kmeňové bunky a implantujú sa spolu s tukom do prsníka. Kmeňové bunky totiž dokážu veľmi efektívne vytvoriť prerastaním ciev výživu pre tukové bunky, aby neodumreli. S odsávaním tuku sa začalo asi pred 25 rokmi, no bolo potrebné dopracovať sa k takej technológii, aby sa odsávaním tukové bunky nezničili. Dôležité tiež je, aby tuk bol čistý - bez krvi.

Transplantácie tuku sú dnes v rekonštrukčnej i estetickej chirurgii veľmi obľúbené. "Je predsa oveľa lepšie dať človeku do vrásky vlastný tuk ako rôzne výplne, napríklad kyselinu hyalurónovú, tá sa totiž časom vstrebe. Pri vlastnom tuku sú riziká menšie, respektíve úspechy prevyšujú negatíva," hovorí chirurg.

Väčšina nových metód sa síce preberá zo sveta, ale rôznymi vylepšeniami či liečebnými postupmi prispievajú aj slovenskí lekári. Podľa Fedeleša je vedecká výmena veľmi intenzívna. O kvalitách slovenskej plastickej chirurgie svedčí aj to, že špecializáciu sem chodia získavať aj študenti zo zahraničia - z Grécka, Nemecka, Anglicka, Poľska, ale aj z arabských emirátov. Je ich toľko, že ich v Ružinove musia odmietať - viac ako troch či štyroch študentov totiž nemôžu prijať a výučba trvá minimálne tri roky.

Možnosti kmeňových buniek
A kde uznávaný plastický chirurg predpokladá prelom v blízkej budúcnosti? "Nad tým sa dá len zamýšľať, uvidíme, kam až sa dostaneme. Keby sa napríklad cez kmeňové bunky dali vytvárať náhrady tkanív na poškodené miesta, zbavili by sme sa jaziev. Cez kmeňové bunky by sa dali vytvoriť určité orgány, prst, ucho, nos, prsník - čokoľvek. Všeličo sa už podarilo cez kmeňové bunky vypestovať. Vývoj v plastickej chirurgii je otázka peňazí, preto sú najviac vpredu USA, ktoré najviac investujú. Kmeňové bunky by pomohli deťom s rázštepmi a inými vrodenými chybami. Ale nevylučujem, že príde niečo, čo nikto nečaká," uzatvára docent Fedeleš.

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: Robert Hüttner pre Pravdu