Presunúť na hlavný obsah

História bozkov! Od očuchávania cez otrokov až po lásku

Lifestyle

Bozk je jednoducho bozk. Keď sa ale dnes zamilovaní na svätého Valentína pobozkajú, zapoja sa tým do jednej z najbizarnejších a najnepravdepodobnejších ľudských aktivít.

Odborníci, ktorých cituje agentúra Reuters, uvádzajú, že bozkávanie sa vyvinulo z očuchávania, čo ľudia robili pred storočiami ako spôsob navzájom sa o sebe viac dozvedieť. "V určitú chvíľu skĺzli a skončili na perách a pomysleli si, že to je oveľa lepšie," povedal Vaughn Bryant, antropológ z Texaského univerzitného systému, ktorý je autoritou na vývoj ľudského bozkávania.

Väčšinu ranej ľudskej histórie bol čuch pre vzájomné vzťahy oveľa dôležitejší než ktorýkoľvek iný zmysel, uviedla Sheril Kirshenbaumová, autorka knihy The Science of Kissing (Veda bozkávania). Ľudia využívali čuch, aby zistili náladu človeka, jeho zdravie či spoločenské postavenie, dodala.

"Pri stretnutí bolo veľa očuchávania," povedala Kirshenbaumová z Texaskej univerzity. "Prechádzali nosom po tvári, pretože na tvári máme pachové žľazy, a po čase sa z prechádzania po tvári stalo otretie sa o pery a spoločenský pozdrav bol na svete."

Odborníci predpokladajú, že bozkávanie ako vyjadrenie ľúbostných citov má pôvod v Indii, kde vznikla epická báseň Mahábhárata, ktorej jadro tvorí skutočná historická udalosť z doby 1000 rokov pred naším letopočtom, ale tiež obsahuje prvý rozpoznateľný popis zamilovaného bozkávania. "Položila ústa na moje ústa a vydala zvuk, ktorý mi spôsobil potešenie," píše sa tu.

Historici veria, že v tom čase bolo milostné bozkávanie neznáme vo zvyšku sveta a do Európy ho priniesol Alexander Veľký. V dávnom Grécku bolo podľa Kirshenbaumovej bozkávanie spôsobom vyjadrenia postavenie, hodnosti a oddanosti medzi mužmi v armáde alebo napríklad na súde. "Bol to spôsob, ako svojím spôsobom vyjadriť spoločenskú hierarchiu," dodala.

Bozkávanie je spomenuté v Homérovej Odyssey, ale ako forma podriadení, nie romantiky, povedala Kirshenbaumová. Odysseus sa vracia domov a bozkáva ho otrok.

Väčšinu ľudských dejín určovalo umiestnenie bozku na tele postavenie v kráľovskej či vládnucej rodine alebo armáde. Človek na rovnakej spoločenskej úrovni bozkával muža priamo na ústa; nižšie postavenie vojaci, sluhovia či otroci bozkávali na tvár, ruku, nohu, lem rúcha, alebo dokonca pôdu pod nohami osoby, ktorá bola považovaná za príliš vznešenou, než aby vôbec mohla dostať bozk. To trvalo až do 18. storočia.

Už v časoch Julia Cézara boli Rimania "bozkávajúci šialenci", povedal Bryant. Básnik Ovidius vo svojej básni Amores opisuje "savium", ktorému Rimania hovorili "bozk duše" a v súčasnosti je známy ako "francúzsky bozk".

Rímsky cisár Tiberius sa pokúsil bozkávanie zakázať, pretože si myslel, že ľudia týmto spôsobom šíria lepru. "Bol ale neúspešný, pretože ľudia sa bozkávali radi," doplnila Kirshenbaumová.

Najväčšími frflošmi, pokiaľ ide o bozkávanie, boli ranní kresťania. Bozkávanie je výslovne spomenuté v Biblii deväťkrát, ale len raz - u Rimanov - sa vzťahuje k láske. Je tu bozk zrady u Judáša, bozky na pozdrav, bozky podrobenia sa a v knihe Genesis bozk života.

Niekoľko pápežov sa pokúsilo zakázať milostné bozky. V roku 1312 pápež Klement V. dekrétom vyhlásil, že "bozkávanie za účelom smilstva je považované za smrteľný hriech". V tom časee stále bozkávanie zostávalo neznáme vo väčšine sveta.

Keď sa v 19. storočí po Afrike, Ázii a Oceánii rozbehli európski misionári, spopularizovali bozkávanie aj na miestach, kde dotyky pier ľudia pôvodne považovali za odporné. "K mnohým z týchto ľudí priniesli misionári slovo o bozkávaní rovnako ako slovo božie," dodal Bryant.

V Japonsku bol bozk považovaný za urážlivý, keď ho sem zaniesli Američania v 19. storočí. Keď sa v 20. rokoch 20. storočia v Tokiu vystavovala socha Augusta Rodina Bozk, bola ukrytá za bambusovou zástenou. A z hollywoodskych filmov sa ešte po druhej svetovej vojne v Japonsku starostlivo vymazávaly všetky bozkávacie scény.

V súčasnej dobe so sebou prináša bozkávanie mnoho významov, myslí si chicagský poradca pre osobné vzťahy Jeffrey Sumber, ktorý píše o dôležitom spoločenskom zmysle bozkov. "Bozkávanie je komunikácia medzi našimi telami," povedal. "Je to most medzi našimi slovami a činmi."

Text: ČTK
Foto: SHUTTERSTOCK

- Najčítanejšie -