Zdravé spermie vypestovali z kmeňových buniek
Novú nádej na liečbu neplodnosti priniesol výskum japonských vedcov, ktorým sa podarilo z embryonálnych kmeňových buniek vypestovať zdravé spermie.
Tento postup zatiaľ vyskúšali len na pokusných myšiach, no veria, že raz by sa takýto postup mohol uplatniť aj pri liečbe neplodnosti ľudí. Výsledky výskumu publikované v odbornom žurnále Cell sú ďalším krokom k využívaniu kmeňových buniek v regeneratívnej medicíne.
Kmeňové bunky sú základné bunky v tele, sú zdrojom všetkých ostatných špecializovaných buniek a tkanív. Vďaka tomu, že sa vedie premeniť na akúkoľvek bunku od kostnej cez pečeňovú až po nervovú a ďalej sa rozmnožovať, vedci dúfajú, že sa stanú zdrojom liekov na dosiaľ neliečiteľné ochorenia vrátane rakoviny, Alzheimerovej choroby či cukrovky.
Japonskí vedci z Kjótskej univerzity odobrali kmeňové bunky z niekoľkodňových myších embryí a upravili ich tak, aby sa premenili buď na myšie vajíčka, alebo spermie. Potom tieto bunky transplantovali do semenníkov neplodných myší, ktoré vďaka nim začali produkovať zdravé spermie. "Takto získané spermie sme odobrali priamo so semenníkov a v laboratórnych miskách nimi oplodnili vajíčko," uviedol hlavný autor štúdie profesor Mitinori Saitou. "Po inseminácii sme vytvorili dva súbory embryí, ktoré sme vložili do maternice náhradných matiek. Narodili sa im zdravé myši, ktoré sa ďalej reprodukovali normálnym spôsobom," dodal.
Vďaka tomuto experimentu vedci vedia, ako pripraviť bunky, z ktorých nakoniec vzniknú spermie a vajíčka. "Máme veľa materiálu, s ktorým môžme pracovať, čo by malo urýchliť aj výskum príčin neplodnosti u ľudí," povedal Saitou pre agentúru Reuters. Saitou je presvedčený, že existuje spôsob, ako vypestovať spermie aj z dospelých kmeňových buniek. Ich použitie je menej kontroverzné, lebo sa dajú získať napríklad aj z pokožky a tak nie je nutné používať párdňové embryá. Práve to je náplňou jeho súčasných pokusoch s myšami.
Postup však môže byť aj opačný - vytvárať kmeňové bunky zo spermií a tie potom použiť na terapeutické účely. Semenníky by sa potom mohli stať zdrojom "všeliekov" pre svojich majiteľov. O takejto možnosti informovali minulý rok britskí a nemeckí vedci v žurnále Nature.
Výskumníci z King's College v Londýne sa rozhodli získať zo semenníkov tzv. prekurzorové bunky, ktoré majú len jednu úlohu - stať sa spermiou. Vedci však ich úlohu upravili pomocou chemikálií do stavu bližšiemu kmeňovým bunkám z embryí. Z nich už potom dokázali vyrobiť rôzne ďalšie tkanivá. Zatiaľ však nie je jasné, či ich bude možné bezpečne použiť v ľuďoch. "DNA kmeňových buniek v semenníkoch chýbajú niektoré dôležité úpravy, ktoré regulujú aktivitu niektorých génov. A toto môže ovplyvniť schopnosť preprogramovaných spermií vytvárať špecializované dospelé bunky," uviedol pre BBC profesor Robin Lovell-Badge z britského Národného ústavu pre lekársky výskum.
Text: Miroslav Vajs pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK