Stres k životu potrebujeme

So stresovými situáciami sa stretávame každý deň. Treba dodržiavať termíny, pracovné stretnutia, prezentácie, vydržať dopravné zápchy, hádky, nákupy, skúšky a podobne. Slovné spojenie "som v strese" používame bežne. Lenže mnohí ani netušia, že okrem negatívnych, môže mať stres aj pozitívne účinky. Môže nás vyburcovať k lepším výkonom a tvorivosti.

"Bežne prijímaná definícia stresu hovorí, že je to adaptívny mechanizmus, ktorým sa človek inštinktívne vyrovnáva so situáciou zvýšenej záťaže. Stresory môžu byť krátkodobé, napríklad zľaknutie, dobrá či zlá správa a dlhodobé. Takými sú napríklad strata partnera, neúspechy v práci a podobne, napísala doktorka Elena Tomková pre Bedeker zdravia. Poznanie zákonitostí jeho pôsobenia nám však umožní lepšie využiť jeho pozitívne stránky. "Vo chvíli, keď štartuje stresová reakcia, reaguje naše telo troma možnými spôsobmi: "zamrzni!"; "bojuj!" alebo "uteč!" píše ďalej doktorka Tomková. V minulosti to bolo adekvátnou reakciou na situáciu. Kedysi ľudia nahromadenú energiu vybíjali pohybom. Dnes prežívame stres v sedavých zamestnaniach, za volantom a jeho následky sa začnú prejavovať negatívne.

Negatívny spôsobuje ochorenia
Takmer už nenájdete zamestnanie, v ktorom by na človeka nebola kladená nadmerná záťaž na psychiku. Ide predovšetkým o manažérov, lekárov, ale aj tých, ktorí trávia veľa času pri počítači. Od týchto ľudí sa vyžaduje zvýšená pozornosť, tlak na splnenie pracovných úloh alebo sú vystavení vysokej zodpovednosti. Títo ľudia sú vystavení silnému stresu.

Ak sú však nároky príliš vysoké a tlak je príliš veľký, môžu sa následky stresu začať prejavovať nadmerným potením, bolesťami hlavy, depresiami, podráždenosťou, únavou. "Cukry a tuky sa nespália, ale uložia na steny ciev. Takto vzniká predpoklad na prepuknutie mnohých civilizačným ochorení. Do súvislosti so stresom sú najčastejšie dávané kardiovaskulárne poruchy, migréna, znížená imunita, črevné problémy, vredová choroba žalúdka, bolesti chrbta, onkologické ochorenia, duševné choroby. Chronický stres môže úplne vyčerpať energiu a viesť k depresii, nespavosti, chronickej únave, pocitu bezmocnosti a beznádeje, úzkosti, poruchám pozornosti i pamäte," opisuje možné problémy doktorka Tomková.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky určil päť najčastejších príčin smrti - kardiovaskulárne, onkologické ochorenia, ochorenia z externých príčin, akými sú poranenia, otravy, vraždy, samovraždy a podobne, choroby dýchacej sústavy a ochorenia tráviacej sústavy. Najvýznamnejšie sú ochorenia kardiovaskulárneho systému, a teda aj infarkt, ktorý je vo veľkej miere podmienený stresom.

Pozor na imunitu
Na imunitný systém nepôsobí negatívne iba nesprávna životospráva, ale aj psychika. Ak človek prežíva veľa negatívneho stresu, oslabuje to jeho imunitu. Potvrdili to aj mnohé vedecké štúdie. Stresové či konfliktné situácie totiž môžu vyvolať patologické reakcie. Vplyv týchto faktorov spôsobuje preťaženie a rôzne poruchy. Jeho oslabenie tak môže najmä na jeseň a v zime prispieť k vyššej náchylnosti na virózy či chrípku.

Na to, že je imunitný systém oslabený, môže upozorňovať únava, znížená obranyschopnosť organizmu, poruchy výživy, bolesti kĺbov či zlé hojenie rán. Výsledkom tak môžu byť opakované bakteriálne, vírusové či plesňové ochorenia, nižší počet bielych krviniek a náchylnosť na nádorové ochorenia a systémové ochorenia. Najznámejším stimulom imunity je vitamín C, ktorý sa podieľa na neutralizácii škodlivých vplyvov voľných radikálov. Jeho zásoby si však telo nevytvára a v bežnej strave ho väčšina ľudí neprijíma toľko, koľko je potrebné. Silní fajčiari majú napríklad zvýšenú spotrebu vitamínu C o 25 až 40 percent. Podobne je to aj u milovníkov piva, vína a pálenky, píše sa v správe TASR.

Ovplyvňuje ho aj výživa
Pre správne fungovanie organizmu je dôležitá aj životospráva. Ak sa nezdravo stravujeme, sme proti stresu menej odolní. Zvyšuje sa pri ňom spotreba vitamínov B, C, E, stopových prvkov či esenciálnych mastných kyselín. Výsledkom môže byť obezita, vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca, cukrovka. Zaujímavý je fakt, že ľudia, ktorí často držia diéty, majú pri stresoch tendenciu viac jesť, zatiaľ čo tí, ktorí sa vo výžive neobmedzujú, jedia v ohlase na stres menej. Stres je neoddeliteľnou súčasťou nášho života a prijímanie potravy v odpovedi naň môže vplývať na zdravie. Správna výživa prispieva k zníženiu náchylnosti k nemu.

Lekári odporúčajú jesť viac surovej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín, citrusové plody, ktoré obsahujú bioflavonoidy, vitamíny skupiny B, ktoré bránia únave, udržujú dobré pocity a funkčný nervový systém, vitamín C, ktorý bráni únave a opakovaným infekciám. Odporúča sa aj mlieko a mliečne produkty pre obsah vápnika, ktorý znižuje pocity úzkosti a má upokojujúci účinok.

Na zvládnutie akútneho stresu sa odporúča fosfor, draslík, zinok a esenciálne mastné kyseliny, ktoré sú obsiahnuté najmä v orechoch, strukovinách, rybách. Ak ste v strese, kofeínu a kolovým nápojom sa radšej vyhnite, zvyšujú totiž podráždenosť. Doprajte si viac vlákniny, vody, probiotík a dostatok pohybu. Vzdajte sa mastných, vyprážaných a korenistých jedál, kofeínu, sladkostí, alkoholu, perlivých nápojov. Aby ste sa čo najviac vyhli stresu, jedzte častejšie, ale menšie porcie.

Text: Dorota Hudecová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK