Aj krásny byt môže byť postrachom pre hluk od susedov

Padne vám niečo na kachličky a dolu pod vami si majitelia bytu trhajú vlasy. Pravdepodobne najviac ľudí sa sťažuje na hluk z vnútra stavby – hluk od susedov, hlučnosť technických zariadení budov alebo na hluk z ostatných priestorov. Mnohokrát ide o sťažnosti objektívne. Môže za to nedostatočná zvuková izolácia stavebných konštrukcií, prípadne nesprávne realizované detaily technického vybavenia stavby.

Pochopiteľné je rozčarovanie a smútok majiteľov nových bytov, ktorí do nich investujú nemalé prostriedky a mnohokrát splácajú hypotéky veľa rokov, keď po nasťahovaní zistia, že stratili vlastné súkromie, počúvajú každý deň rozhovory susedov či počúvajú cudzí televízor. Projektanti a stavebné firmy by mali prevziať zodpovednosť za to veľké množstvo zle vyhotovených bytov a radových rodinných domov.

Budúci noví majitelia by preto mali pri kolaudácii požadovať doklady o tom, že stavba je navrhnutá a vyhotovená podľa platných noriem. "Pri výbere nového bývania by som preto radil zamerať sa aj na túto problematiku," odporúča Peter Zaťko, odborník na akustiku. "Najskôr sa treba zamerať na doklad o meraní nepriezvučnosti stavebných konštrukcií, ktorý by každá novostavba bytového domu alebo radových rodinných domov mala mať. Tie bývajú jednou z podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia stavby. Merania môžu urobiť len akreditované alebo odborne spôsobilé osoby a každý má nárok si ich spôsobilosť overiť na regionálnom úrade verejného zdravotníctva."

Jednoduchou obhliadkou v nezariadenom byte, keď je ešte neobývaný, nemožno odhadnúť, aké sú vlastnosti okolitých stavebných konštrukcií a aký vplyv bude mať neskoršie užívanie stavby. Mnohokrát si až po nasťahovaní všimnete, že počuť každé otvorenie a zatvorenie garážovej brány na prízemí, rozumieť susedom, o čom sa zhovárajú, počuť búchanie dverí od bytu o tri poschodia vyššie či podľa hluku výťahu viete, kto na koľké poschodie práve ide.

Žiadne ústne ubezpečenie o tom, že stavba je postavená z kvalitných materiálov, ktoré majú certifikáty a atesty, nemôže nahradiť spomenuté akustické merania. Hluk sa totiž šíri nielen vzduchom, ale aj konštrukciami. A aj kvalitné stavebné materiály naprojektované a zabudované nesprávnym spôsobom môžu zapríčiniť, že byt nebude možné užívať.

"Samotná príčina sťažností na nadmerný hluk v stavbách pre bývanie spočíva niekedy nielen v nesprávnom vyhotovení stavby, ale veľakrát aj v neodbornom projekte stavby. Projektant stavby má možnosť obrátiť sa na odborníka na stavebnú akustiku a k projektu si nechať urobiť hlukovú štúdiu a posúdenie zvukovoizolačných vlastností navrhnutých konštrukcií a súvisiacich realizačných detailov," hovorí Peter Zaťko.

Navrhovanie deliacich konštrukcií v stavbách na bývanie by sa malo riadiť platnou normou STN 73 0532, ktorá stanovuje minimálne požiadavky na zvukovú izoláciu vnútorných deliacich konštrukcií budov – stien, stropov, dverí a obvodových plášťov. Detailne vyhotovená hluková štúdia k projektu stavby je základom akustického komfortu pri neskoršom užívaní stavby."

Vzorovým príkladom správneho návrhu a aj realizácie obvodového plášťa, okenných konštrukcií a systému vetrania môže byť napríklad obytný komplex Platan v Bratislave na Bajkalskej ulici. Dobrým príkladom zodpovedného prístupu už v štádiu navrhovania stavby sú aj bytové domy v obytnej zóne Pod Vŕškami alebo Krče v Záhorskej Bystrici, kde už v dokumentácii sú šachty výťahov dilatované (možnosť rozťahovania sa) od okolitých konštrukcií, akustické steny s prímurovkami pri kuchynských linkách a v kúpeľniach, ako aj vhodne navrhnuté izolácie proti krokovému hluku v skladbách podláh aj pod keramickými dlažbami. Horizontálne aj vertikálne konštrukcie sú navrhnuté v súlade s normou a projektant pri spracovaní projektu priebežne konzultoval problematiku stavebnej akustiky.

"Žiaľ, stretávame aj so stavbami, kde pri kolaudačných meraniach výsledky meraní preukážu nedostatočné zvukovoizolačné vlastnosti vnútorných stavebných konštrukcií, prípadne obvodového plášťa," zdôrazňuje zvukový odborník. "Častým javom na stavbách býva aj nesprávne navrhnutá konštrukcia steny medzi bytmi alebo medzi radovými rodinnými domami. O problémoch súvisiacich s hlukom v stavbách na bývanie dobre poslúži niekoľko negatívnych príkladov, keď projektanti nevenovali dostatočnú pozornosť tejto oblasti stavebnej fyziky a navrhli stavby, kde sa napríklad garážové brány nachádzajú ukotvené priamo do stropu pod spálňou bytu alebo vane a sprchovacie kúty hneď za stenou do susedovej spálne, prípadne výťahové šachty so spoločnou stenou detskej izby.

V praxi je možné občas nájsť aj skutočné kuriozity, ako je výťahová šachta prechádzajúca stredom izby, obytné miestnosti s jedným oknom na vetranie orientovaným na blízku železničnú trať, medzibytové steny nevymurované až po strop, prevŕtané diery na elektroinštaláciu na celú hrúbku steny z jedného bytu až do druhého a mnohé iné detaily, ktoré so sebou, samozrejme, prinášajú veľké, a mnohokrát aj neriešiteľné problémy.

Text: Jana Véghová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK