Ženským nohám by viac pristali tenisky

"Sedavé zamestnanie spôsobuje, že svalstvo nie je dostatočne pevné. Nedostatok pohybu občas kompenzujeme návštevou posilňovne či výletom do prírody. Extrém tak strieda extrém a naše kĺby trpia," hovorí ortopéd Tomáš Jakubík z bratislavskej Clinica Orthopedica.

Prečo najčastejšie bolia kĺby?
Veľa bolestí spôsobuje šport, najmä úrazy cyklistov či korčuliarov. Nebezpečný je aj nárazový šport. Nejde síce priamo úraz, ale ak sme kĺb dlho veľmi nezaťažovali a zrazu od neho chceme veľa, kĺb sa dostáva do stresu a začne pobolievať. Ďalšou skupinou bolestí sú problémy spôsobené opotrebovaním kĺbov. Ich bolesť však môžu vyvolať aj závažnejšie ochorenia, akými sú infekcie či nádory.

Ktoré športy sú pre kĺby rizikové a ktoré menej?
Pre kĺby sú vhodné športy, ktoré rozvíjajú celé telo - karate, joga. Bicyklovanie je výborné na pohybový aparát dolných končatín, ale nezapájajú sa pri ňom horné končatiny. Volejbal je rizikový pre drobné kĺby prstov, ramená sú ohrozené pri veslovaní či hokeji, pri futbale sú zasa ohrozené kolená.

Sú na bolesti kĺbov viac náchylní napríklad tanečníci?
Tanečníci sú v podstate športovci, aj keď to mnohí neuznávajú. Namáhavý je najmä folklórny tanec, pretože niektoré kroky sú až akrobatické. Pri klasickom tanci trpia tiež kolená a boky, pri spoločenských zas ide o prepínanie na špičky.

Aký je ideálny pohyb, respektíve, čo robiť, aby sme si udržali zdravú chrbticu a kĺby?
Pri ideálnom pohybe treba spomenúť grécky pojem kalokagatia, čiže rovnomernosť tela a duše. Nie je rozumné, keď niekto len lyžuje a neposilňuje ruky. Je chyba, keď si niekto myslí, že keď posilnil chrbát, nemusí posilňovať brucho. Rovnomernosť by mala byť duševná aj fyzická. Zvládnuť to je umenie.

Existuje prevencia pred kĺbovými problémami?
Najlepšou prevenciou je udržiavať si v kondícii svalový aparát. Svalstvo naše kĺby odľahčuje, malo by znášať záťaž. Čím sú svaly pevnejšie a silnejšie, tým kĺb lepšie toleruje záťaž. Pomáha však aj kĺbna výživa, pri ktorej si treba všímať, koľko sa z nej vstrebáva do tela a koľko z tela odchádza.

Veľa sa hovorí o škodlivosti vysokých podpätkov.
Akékoľvek štúdie, ktoré hovoria o škodlivosti podpätkov, sú mylné. Podpätok ťažisko tela posúva dopredu, ale organizmus je nastavený tak, aby človek chodil na celom chodidle. Keď to zmeníme a začneme viac chodiť na prstoch, pričom päta je vysoko postavená, posúvame celú panvu dopredu, čo je neprirodzené.

Ako často teda nosiť vysoké podpätky?
Záleží to od typu ženy. Čím je ťažšia, tým viac by sa podpätkom mala vyhýbať, čím je ľahšia, tým lepšie to organizmus toleruje. Veľa závisí aj od svalstva. Čím je lepšie, tým lepšie bude znášať podpätky. Ideálne by bolo, keby ženy podpätky nosili iba na výnimočné udalosti. Viac by ich nohám pristali tenisky.

Kedy treba navštíviť lekára?
Keď má človek pocit, že v jeho tele niečo nefunguje správne, nech sa poradí s lekárom. Prevencia totiž znamená, že človek navštívi lekára, aj keď ho práve nič netrápi. Natiahnutý sval je zvládnuteľný aj samoliečbou. Ale na druhej strane môže byť aj prasknutý, zakrvácaný, a to už laik neodhadne.

Aké dôsledky môže mať zanedbanie problému?
Napríklad infekčné ochorenia, keď je v tele nejaký zápal, môžu sekundárne zasiahnuť aj kĺby. Chrupavka sa zasa derie najmä po úrazoch pri nesprávnej starostlivosti. Svalstvo nie je pevné, chrupavka sa derie, až môže dôjsť k jej úplnému zničeniu a následne k artróze. Podobne sú na tom aj ploché nohy. Dokonca aj nedoliečená chrípka môže viesť k problémom s kĺbmi. Ak pacient zanedbá boreliózu, čoskoro sa dostavia bolestí kĺbov a opuchy.

Kedy vzniká artróza?
Artróza je ochorenie z preťaženia a môže ju spôsobiť široká škála dôvodov. Nadváha, nadmerné športovanie, úraz, zlomenina, zápal...

Na vašej klinike liečite krvnou plazmou. V čom spočíva liečba?
Sme jedna z mála kliník, kde krvnou plazmou liečime a máme veľmi dobré skúsenosti. Na začiatku sme boli trochu skeptickí, ale po vyše roku máme dobrú spätnú väzbu. Je to terapia s minimálnymi vedľajšími účinkami. Liečba krvnou plazmou by mala posilniť stimuláciu liečebných zložiek organizmu. Najviac sa používa na miestach, kde sú kĺby chronicky preťažované. Používame ju aj na kĺbovú liečbu a na podporu tvorby a regenerácie chrupavky. Odoberá sa vlastná krvná plazma, lebo je najvyššia pravdepodobnosť, že pacient na ňu nebude mať alergickú reakciu. Nielen ona sama by mohla spôsobiť problém, ale keby organizmus neprijal cudzí materiál, nenastal by regeneračný efekt. Ide vlastne o vybudenie samoregeneračného efektu. Plazma je očistená od krvi a obsahuje len bunky, ktoré potrebujeme. Pacientovi sa odoberie určité množstvo krvi, tú vložíme do špeciálneho stroja, ktorý ju spracuje, vyhodnotí a očistená plazma sa potom injekčne aplikuje. Procedúra sa opakuje štyri- až šesťkrát.

Je dnešná generácia detí viac ohrozená problémami s kĺbmi?
Obezita a málo pohybu sú faktory, ktoré zvyšujú riziko ochorenia kĺbov.

Text: Dorota Hudecová pre magazín Pravdy
Foto: Jozef Jakubčo