Presunúť na hlavný obsah

Ženy bojovali so špinavou bielizňou odnepamäti

Bývanie

Viete, ako sa pralo v starom Egypte alebo kde vznikol prvý prací prostriedok?

Premýšľali ste niekedy o tom, aké by to bolo prať bez mydla a akýchkoľvek prostriedkov na pranie? Perfektne čistú bielizeň vypranú v automatickej práčke pomocou pracieho prostriedku, ktorý zodpovedá farbe a materiálu bielizne, dnes považujeme za samozrejmosť. Keď sa však pozrieme na prelomové okamihy v histórii prania, zistíme, koľko práce mali ženy s praním bielizne v minulosti a aké ľahké je pranie dnes.

Starovek (2500 pred n. l. – 476 n. l.)

Ľudia v starovekom Egypte sa pravidelne umývali a svoje oblečenie prali prostriedkami vyrobenými z rastlinného masla a alkalických solí. Boli to prvé prostriedky podobné mydlu, ktoré neskôr po Európe rozšírili križiaci.   

Ako hovorí staroveká rímska povesť, slovo "mydlo" vzniklo podľa pahorka Sapo v Ríme, kde boli obetované a spaľované zvieratá. Tuk a popol zo zvierat spláchol dážď z pahorka do ílovitej pôdy v rieke. Použitie tohto nového materiálu výrazne uľahčilo ženám pranie.

Stredovek (476 – 1453)

V stredoveku nebola pre ľudí žijúcich v Európe hygiena vôbec dôležitá, pretože sa domnievali, že voda je hlavnou príčinou všetkých chorôb. Svoje odevy prali mydlom iba raz za dva až tri mesiace.

Výroba mydla sa v Európe stala remeslom v priebehu siedmeho storočia a spočiatku sa rozšírila predovšetkým v Španielsku, Taliansku a vo Francúzsku. Mydlo sa vyrábalo z rastlinného popola, rastlinného alebo zvieracieho tuku a vôní vyrobených podľa starostlivo utajovaných receptov. Mydlo teda existovalo ako luxusný tovar až do 19. storočia a bolo dostupné iba bohatým.

Renesancia (približne 1450 – 1700)

Počas renesancie, keď umenie prekvitalo, sa šľachta snažila prezentovať svoj lepší pôvod vzhľadom a oblečením. Riadila sa preto módou a svoje šaty menila častejšie. Okrem toho sa rozvíjala aj veda: prispela k pochopeniu, že nedostatok hygieny vedie k chorobám. Lekári odporúčali používanie mydla, ktoré však, žiaľ, zostávalo výsadou bohatých.

Prvá továreň na mydlo vznikla v 17. storočí vo francúzskom meste Toulon.

18. – 19. storočie

Marseille sa stalo centrom výroby mydla.

Mydlo sa rozšírilo v európskych domácnostiach. V tom čase sa časté kúpanie a pranie stalo súčasťou každodenného života a hygiena poukazovala aj na spoločenské postavenie. Ľudia zistili, že čistota je prevenciou chorôb. Čoskoro sa objavili verejné práčovne.

12. apríla 1837 začali William Procter a James Gamble predávať mydlo svojej vlastnej výroby.

V roku 1851 bola skonštruovaná prvá práčka s bubnom na ručný pohon.

20. storočie

Na začiatku 20. storočia bola vyrobená prvá elektrická práčka.

V roku 1916 počas I. svetovej vojny bol v dôsledku nedostatku rastlinných a živočíšnych tukov vynájdený prvý syntetický prací prostriedok. Medzi syntetické pracie prostriedky patria tie, ktoré sú vyrobené bez obsahu mydla a skladajú sa z rôznych látok.

V 30. rokoch sa v Spojených štátoch začala výroba pracích prostriedkov na použitie v domácnostiach.

V 50. rokoch sa objavili prvé tekuté pracie prostriedky a v 60. rokoch boli vyvinuté odstraňovače škvŕn a enzymatické pracie prostriedky.

V 80. rokoch vznikli pracie prostriedky na pranie pri nízkych teplotách, ktoré sú účinné i v studenej vode.

V 90. rokoch sa objavili vysoko koncentrované práškové a tekuté pracie prostriedky.

21. storočie

V roku 2006 sa objavili kompaktné pracie prášky.
 
V roku 2010 prináša Ariel slovenským ženám ďalšiu inováciu. Gélové kapsuly s dávkovaným obsahom tekutého pracieho prostriedku, ktorý má dvakrát viac koncentrovanú silu pre lepšie odstraňovanie škvŕn než iné tekuté pracie prostriedky. S gélovými kapsulami sa ľahko narába, zmestia sa do malého priestoru a ľahko sa používajú: stačí vhodiť jednu kapsulu do bubna práčky a pridať bielizeň. 

Text: -nb- pre oŽene.sk podľa arielinfo.sk
Foto: Shutterstock