Subtropická záhrada kvitne uprostred mesta
Jardim Botánico v Sao Paule je geniálnou zmenšeninou zelenej atlantickej džungle.
Brazílske pralesy sa považujú za pľúca planéty. Odkedy belosi vstúpili na územie Brazílie, miznú. Premieňajú sa na polia alebo obrovské mestá. Mnohí obyvatelia vyše 400-ročného Sao Paula ani len netušia, že na mieste ich betónového mesta kedysi rástla bujná zeleň.
V povodí tokov s kalnou bahnitou vodou rástli palmy, orchidey, bromélie, rôzne vodné rastliny. Nebyť prírodovedca Dr. Frederica Carla Hoehneho, ktorý v roku 1927 prebojoval v mestskom zastupiteľstve vyhlásenie tohto územia za Botanickú záhradu, desaťmiliónové Sao Paulo by zostalo bez pôvodnej divokej flóry.
Jardim Botánico de Sao Paulo, tak znie oficiálny názov pre nádherné zelené územie uprostred rušného veľkomesta, je len sčasti skutočnou divočinou. Väčšina botanickej záhrady je citlivo skultivovaná a prispôsobená predstavám pohodlného mestského návštevníka.
Vstupenka do botanickej záhrady má symbolickú cenu. Stojí tri brazílske realy, asi jedno euro pre dospelého a desať centov pre deti. Chodník, ktorý vedie do útrob záhrady, vybudovali stavitelia z tvrdých drevených dosák.
Má to výhodu pre tých, čo sa vyberú len k reštaurácii. Takých návštevníkov je nemálo. Nehrozí im, že si pri prípadnej spŕške dažďa znečistia topánky či odev okrovo červenými fľakmi z blata.
Tí, ktorí smerujú do útrob záhrady, musia rátať, že po chodníčkoch steká voda. Ale pre milovníkov tropickej a subtropickej kveteny – Sao Paulo totiž leží presne na obratníku Kozorožca, sa začína dobrodružstvo práve tam, kde sa končí perfekcionistická drevená magistrála.
Pirarungáua sa po kilometri vymaní z civilizovaného koryta a pokojne si meandruje uprostred zelenej džungle. V dolnej časti záhrady či skôr parku napája niekoľko rozľahlých jazierok pokrytých žltými a ružovými leknami. V odlesku vody sa odrážajú palmy a brehy sú porastené strelíciami, za ktoré našinec platí v slovenských kvetinárstvach drahé peniaze.
Orchidey a bromélie tu rastú ako naše lúčne kvety. Choď a kochaj sa. Kto je pohodlný, zamieri do skleníkov, tu je najcennejšia kvetena skoncentrovaná na malej ploche. Orchidárium nesie meno po zakladateľovi záhrady Hoehnem a možno v ňom obdivovať aj nádherné sklenené vitráže pomaľované orchideami. Nevedno, ktoré sú krajšie – či tie na skle alebo živé, ktoré stvorila príroda.
Poďme však von, aspoň na skok do atlantického pralesa. Riečky preklenie návštevník bezpečne po visutých bambusových mostíkoch. Keď dostane smäd, zamieri k obrovským hlineným krčahom s pitnou vodou. Všade je vlhko, dusno a spevavo či skôr škrekľavo. V bambusovom tuneli na chvíľu človek zamrie. Denné svetlo sem presvitá len s veľkou námahou a na okrajoch chodníka kadečo šuští a sipí. Žeby dáky plaz? Nič sa nedá vylúčiť.
Cesta sa náhle stočí k jazierkam a Slovák si pomyslí, že sa ocitol doma, keď uvidí vodné koleso poháňané vodou vytekajúcou z jednej z nádrží. V zelenej hustej stene sa náhle objaví krásna kovaná brána z roku 1894. Pamiatka na staré búrlivé časy, keď do Sao Paula prichádzali státisíce Talianov, Nemcov, Španielov.
Práve také detaily ako drevom dláždené chodníky či kovaná brána pripomínajú, kto je pánom Brazílie. Dobyvatelia z Európy. Dnes sa usilujú ich potomkovia správať k prírode citlivejšie ako predkovia. Aspoň na kúsku pôvodného divého územia.
Aj oni prišli na to, že prírodu si treba vážiť a zachovať bohatstvo jej prejavov aj pre deti svojich detí. Botanická záhrada aspoň symbolicky a v rýchlom náznaku pripomína, ako mohlo kedysi okolo roku 1554, keď bolo Sao Paulo založené, vyzerať panenské územie Brazílie.
Oplotená divočina
Na skok od Jardim Botánico sa nachádza najväčšia zoologická záhrada Brazílie Jardim Zoológico. Invalidi a duševne chorí majú vstup bezplatne tak ako deti do šesť rokov. Dospelí zaplatia dákych päť eur, študenti a profesori len polovicu. Sao Paulo je vďačné mesto.
Jeho zoologická záhrada je jedna z najkrajších na svete. Aspoň pre Stredoeurópana, pretože juhoamerické podnebie je vždy pre našinca exotické.
Žije tu takmer všetko, čo na našej planéte ešte nevyhynulo. Opice sú v zoologickej ako doma, africké slony tiež, šelmy takisto.
Ale to, čo najviac uchváti, sú plazy, hrozivé amazonské anakondy, obrie korytnačky z tichooceánskeho súostrovia Galapágy a samozrejme pestrofarebné papagáje.
Nebyť oplotenia človek, by sa v záhrade cítil ako v naozajstnej divočine. Záhrada je plná zelene a krikľavo kvitnúcich drevín a krov. Niekde sem chodia po inšpiráciu tvorcovia kostýmov na povestné brazílske karnevaly.
Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
