Čo nám dáva káva

V počiatkoch konzumu kávy bola v Európe spoločne s čajom vnímaná doslova ako druh liečiva. A čo sa vie o jej účinkoch dnes?

Britskí lekári v 16. storočí účinky kávy opisovali takto: "Pomáha pri trávení, urýchľuje schopnosť myslieť, srdce robí ľahším", až po "mierni kašľanie, bolesti hlavy a vodnatieľku". Ale už v tom čase vyslovili aj varovania, podľa ktorých nadmerné pitie kávy môže viesť k poruchám spánku, závratom, schudnutiu a dočasnej melanchólii. Málokto vie, že na popud Johanna Wolfganga Goetheho izoloval z kávy nemecký chemik Ferdinand Runge v roku 1820 po prvýkrát kofeín, asi najdôležitejšiu substanciu z tohto nápoja.

Je teda káva viac ako prostriedok na vychutnávanie? Možno tradičné pozorovania jej účinkov vedeckými metódami potvrdiť alebo vyvrátiť? Týmito a ďalšími otázkami sa početní výskumníci zaoberajú už viac ako 100 rokov. Preto nie je prekvapením, že káva patrí k najlepšie preskúmaným potravinám na svete. Ročne sa zverejní 1 500 až 2 000 nových vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú jej rôzne účinky na zdravie.

Povzbudzuje, ochraňuje i odvodňuje
Dnes je nespochybniteľné, že káva má práve vďaka kofeínu povzbudzujúci efekt. Kofeín je totiž stimulant, ktorý dokáže zvýšiť bdelosť, schopnosť sústrediť sa a naštartovať mentálnu a fyzickú výkonnosť. Okrem toho je miernym diuretikom, čo znamená, že odvodňuje, aj preto sa vo všetkých dobrých kaviarňach podáva so šálkou kávy aj pohár vody či minerálky.

Z kávy môžu profitovať astmatici, pretože obsiahnutý kofeín rozširuje nielen krvné cievy, ale aj dýchacie cesty. Podľa nemeckého informačného portálu organizácie Zelený kríž z Marburgu, ktorý sa venuje problematike zdravia a obsahuje špeciálnu sekciu venovanú účinkom kávy na základe odborných štúdií, nejestvujú dôkazy, že by káva zvyšovala riziko srdcovo-cievnych chorôb. Intenzívne sa skúma ochranný vplyv kávy na vznik cukrovky 2. typu a istý pozitívny účinok v tomto smere už niektoré štúdie dokázali. Káva má podľa všetkého takisto istý ochranný vplyv pred cirhózou pečene a pred tvorbou žlčníkových a obličkových kameňov. Môže zosilniť pálenie záhy, ale to neznamená, že pacienti s refluxom (návratom žalúdočných štiav do pažeráka) ju nemôžu v umiernenom množstve, prípadne s mliekom, popíjať. Nie sú žiadne dôkazy o tom, že by obmedzený konzum kávy s dennou dávkou kofeínu do 300 mg mal negatívny vplyv na tehotnosť alebo vývoj embrya. Množia sa dôkazy o ochrannom vplyve voči Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe. V porovnaní s inými nápojmi obsahuje kvalitná káva aj veľké množstvá antioxidantov, ktoré majú svoj pozitívny efekt pred rozvojom chronických ochorení.

Rôzne dlhé odbúravanie kofeínu
Kofeín je farmakologicky aktívna látka, alkaloid, ktorý je do istej miery spríbuznený s teofilínom v čaji a s teobromínom v kakau. Nachádza sa vo viac ako stovke rastlín, hoci v menšom množstve. Najvyšší obsah kofeínu majú čajovník, kávovník, juhoamerická popínavá rastlina, ktorej rastlinné výťažky sú známe ako guarana, ďalej kolový oriešok a krík maté.

Kofeín sa rýchlo vstrebáva cez tráviaci trakt - v priebehu 45 minút. Najvyššie koncentrácie tejto látky v krvi sú 15-120 minút po užití, resp. vypití kávy. Polčas rozpadu závisí od veku. U mladistvých a dospelých je to 2,5 až 4,5 hodiny, zatiaľ čo u dojčiat a malých detí môže tento čas narásť až na 100 hodín. U fajčiarov je čas odbúravania kofeínu organizmom skrátený o 30-50 percent, naopak, u žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu môže stúpnuť až na dvojnásobok a kofeín pomalšie odbúravajú aj budúce mamičky. V poslednom trimestri môže polčas rozpadu kofeínu v tele tehotnej ženy trvať aj 15 hodín.

Popíjanie s mierou má pozitívny efekt
Mnoho štúdií dokázalo, že príjem kávy, predovšetkým kofeínu, zvyšuje bdelosť. Robili sa napríklad skúšky na vodičoch, ktorí sú nútení šoférovať v noci, aký má na nich vplyv vypitie 125 ml šálky kávy (s obsahom 200 mg kofeínu). Jednoznačne sa dokázal účinok kávy podobný krátkemu odpočinku. Príjem 300 mg a viac kofeínu v rámci jedinej dávky zvyšuje úzkostlivosť - to sa dokázalo štúdiou ešte v roku 1992. Treba si však uvedomiť, že toto množstvo kofeínu je omnoho vyššie, ako sa nachádza v bežnej šálke kávy. Pri menších dávkach sa tento efekt nepozoroval. Dve nasledujúce štúdie dokonca potvrdili vznik pocitu úzkosti a strachu až pri 600 mg dávke kofeínu.

Blahodarné účinky kávy, resp. kofeínu na astmu sú známe viac ako 100 rokov. Astmatici v Škótku sa od roku 1859 oficiálne liečili kofeínom pre uľahčenie dýchania. Talianska štúdia na 72-tisíc respondentoch ukázala, že pri dennej konzumácii viac ako troch šálok kávy kleslo riziko astmy o viac ako 28 percent. Iná štúdia na 20-tisíc Američanoch poukázala na evidentné zníženie akútnych stavov v prípade astmy o 29 percent u "kávičkárov" v porovnaní s tými, čo ju nepijú.

Čo sa týka krvného tlaku, dá sa povedať, že kofeín ho mierne zvyšuje. S pravidelným popíjaním kávy sa však na kofeín v tomto smere pomerne rýchlo rozvíja tolerancia. U hypertonikov stúpne po vypití kávy horný, systolický tlak o 2,0-2,4 mmHg, spodný, diastolický o 0,73-0,80 mmHg. Toto dočasné zvýšenie je porovnateľné s normálnymi dennými aktivitami, ako je napr. konverzácia. Čo sa týka hladiny cholesterolu, riziko stúpnutia hladín tukov v krvi mierne zvyšuje nadmerné popíjanie zalievanej kávy.

Aj pre kávu teda platí, že všetko s mierou. Až 63 % Slovákov pije denne kávu. Kto si ju vychutnáva jeden- až trikrát do dňa v rámci svojho vlastného rituálu, pri posedení s priateľmi či na pracovnej schôdzke a neleje ju do seba v decilitroch po celý deň len zo zvyku a zo závislosti, môže mať z nej po mnohých stránkach osoh. Zdravotný, chuťový aj čuchový. Mimochodom, viete, že dosiaľ sa nepodarilo vyrobiť syntetickú arómu kávy?
(Zdroj odborných informácií: www.kaffee-wirkungen.de)

Priemerný obsah kofeínu v potravinách
šálka kávy (150 ml) 50-100 mg
šálka bezkofeínovej kávy 3 mg
šálka čaju (150 ml) 25-90 mg
šálka kakaa (150 ml) 2-20 mg
polohorká čokoláda (100 g) 50-110 mg
mliečna čokoláda 3-35 mg
kola (330 ml) 35-55 mg
energetický nápoj 80 mg

Text: Bianka Stuppacherová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK