Manažérka nevypína ani na materskej

Všetko prispôsobila tomu, aby s ním rok mohla zostať doma na materskej dovolenke. Viac si ako slobodná mamička finančne nemohla dovoliť. Dnes jej hrdá na svojho dvaaštvrťročného syna Jakubka a znova pracuje na plný úväzok ako manažérka v počítačovej firme.

Stačí čerstvej mamičke rok materskej dovolenky?
Nuž otehotnela som neočakávane a keď som sa v prvých mesiacoch cítila malátne, myslela som si, že mám chrípku. Tehotenstvo prišlo ako blesk z jasného neba, pretože predtým som veľmi dlho nemohla otehotnieť. Keď som zistila, že budem slobodná mamička, všetko som si naplánovala tak, aby som mala aspoň ročnú materskú dovolenku.
Mohli ste rátať s pomocou rodičov?
Rodičov mám v Martine a obaja ešte pracujú, takže mama sa ku mne do Bratislavy nemohla nasťahovať. Zostala som teda na Kubka sama. Vďaka dobrej práci som mala nejaké peniaze našetrené, ale platím hypotéku na byt. A materskú som si nevedela predstaviť bez auta.
Ako ste to vyriešili?
Zhodou okolností som krátko pred otehotnením zmenila prácu. Z veľkoskladu s výpočtovou technikou som prešla do veľkej počítačovej firmy, ktorá mi sľúbila po skončení skúšobnej lehoty auto. To sme však ani ja, ani zamestnávateľ nevedeli, že tak rýchlo ostanem tehotná. Zdalo sa mi nefér nárokovať si v tejto situácii auto, a tak som zrazu mala na krku nielen hypotéku, ale aj lízing. Zrátala som si svoje mesačné náklady a stanovila si, koľko musím ušetriť, aby som rok mohla ostať doma. Slobodné mamičky totiž od štátu nijaké výhody nemajú, akurát o tri mesiace dlhšie dostávajú vyšší materský príspevok.
Čo na vaše tehotenstvo povedal zamestnávateľ?
Nemal s tým problém, len som si musela za seba nájsť náhradu. Pracovala som až do posledného dňa tehotenstva, ešte v pondelok som bola v práci a v utorok som rodila. Nie preto, že by ma niekto nútil - ale cítila som sa dobre, tak som chcela ešte chvíľu vypomôcť. V odvetví informačných technológií sú pre obchod najdôležitejšie mesiace november a december. Chcela som byť lojálna voči zamestnávateľovi. V tom období by za mňa asi nezohnal rýchlo rovnocennú náhradu a aj pre mňa bola každá koruna navyše dobrá. So šéfom som sa dohodla, že po materskej by som istý čas mohla pracovať z domu. Pri mojej práci produktovej manažérky sa to v čase rýchleho internetu a iných technických vymožeností dalo zvládnuť.
Po roku strávenom pri synovi ste sa už museli vrátiť do práce?
Nemala som veľmi na výber. Videla som, ako sa finančná rezervička znižuje, tak som sa zastavila u šéfa s tým, že by som sa rada vrátila. Chcela som si však vychutnať Kubka, ktorý mal práve 10 mesiacov a začínal chodiť. Dohodla som sa teda, že začnem na polovičný úväzok. Predstavovala som si, že budem tri dni doma a dva vo firme. Práce však bolo toľko, že som vlastne pracovala stále. Platená som však bola za polovicu. Keďže sama rozhodujem o svojom príchode aj odchode z práce, aj o tom, kedy sa stretnem so zákazníkmi, nebol dôvod nevrátiť sa k práci na plný úväzok.
Nemali ste výčitky svedomia, že lepšie by bolo tráviť čas so synom?
Pôvodne som chcela do práce chodiť len v nevyhnutných prípadoch. Už počas materskej som totiž po večeroch pracovala. Chvalabohu, Kubko ako malé bábo dobre spával a večer som vždy ešte na dve tri hodinky mohla zapnúť počítač. Nechcela som vypadnúť z odboru, pretože IT biznis rýchlo napreduje. Keď som sa však vrátila do práce, bolo mi ľúto, že sa musím vzdať mnohých aktivít s Kubkom. Zvykli sme chodiť plávať, cvičiť, lenže väčšina kurzov pre bábätká sa odohráva cez týždeň a v pracovnom čase! Dá sa v práci nemyslieť na to, čo práve robí vaše bábätko? Samozrejme, že sediac za počítačom ma často napadlo: teraz Kubko asi lozí, škoda, že nie som pri tom. Návrat do práce bol náročný najmä psychicky. Bolo mi ľúto, že sa musím vzdať času so synom. Počas materskej som s ním totiž nesedela doma, stále sme niekam chodili a čosi objavovali. Kubko sa odmalička pohyboval medzi ľuďmi, chodili sme na krúžky, navštevovali sme materské centrum Klbko v Karlovej Vsi, stretávala som sa s priateľmi. Aj preto je dnes taký samostatný. Mnohé mamičky si materské centrá pochvaľujú aj ako priestor na odreagovanie... Ja som nikdy nemala pocit, že by som sa potrebovala odreagovať. Kubko bol dobré dieťa, keď som ho uložila večer o desiatej spať, do štvrtej či piatej ráno spal. Bola som oddýchnutá a celkom v pohode. Do materského centra sme chodievali dvakrát do týždňa pre zaujímavý program a rozhovory s ďalšími mamičkami.
Niektoré ženy sa sťažujú, že počas materskej akoby sa zúžila ich slovná zásoba. Obávali ste sa toho aj vy?
Priznám sa, že trošku áno. S ostatnými mamičkami v centre alebo na plávaní sme sa vždy rozprávali o deťoch a ich problémoch. Občas mi napadlo: čo ak v inej spoločnosti nebudem vedieť, o čom sa rozprávať? Mám však veľa priateľov bez detí, s ktorými sa bavíme aj o politike a iných záležitostiach. V práci ma prekvapilo čosi iné.
Čo?
V novej firme, kam som po materskej nastúpila, bola oficiálnym pracovným jazykom angličtina. V predošlej práci som občas musela rozprávať po anglicky a bolo to pre mňa celkom automatické. Myslela som si, že anglicky nemôžem zabudnúť. Po materskej som však zistila, že lovím slovíčka z pamäti a potrebujem sa do angličtiny znova dostať. Radšej som sa prihlásila na kurz, aby som si angličtinu obnovila. Kto sa staral o syna, kým ste boli v práci? Ešte keď som pracovala na polovičný úväzok, našla som si na opatrovanie Kubka maminu s malým dieťaťom. Bolo to fajn, jej dieťa malo čosi vyše dvoch rokov, Kubko mal necelý rok a dobre si spolu rozumeli. O pár mesiacov, práve keď som prešla na plný úväzok, sa však táto mamina odsťahovala a musela som si za ňu nájsť náhradu. Našla som si pani v Petržalke a zo začiatku vyzeralo všetko v poriadku. Potom sa však tejto panej zrejme zdalo, že popri pokojnom Kubkovi zvládne ešte ďalšie dieťa. Aj to sa ešte dalo, ale keď si do opatery pribrala tretie dieťa, prestalo sa mi to páčiť.
Báli ste sa, či opatrovateľka ustriehne tri deti?
Áno, najmä keď Kubko začal byť zvedavý a všetko chcel vyskúšať. Rozhodla som sa teda pre súkromnú škôlku a sme obaja spokojní. Kubo si na škôlku asi týždeň zvykal a občas sa pritrafilo aj ťažké ráno, keď plakal a mne bolo ťažko. Kým sme však vyšli po schodoch k triede, už bolo po slzičkách. Medzi 12 deťmi má ešte dvoch či troch rovesníkov, s ktorými sa hrajú. Navyše sa mi páči, že učiteľky s nimi trikrát do týždňa chodievajú do lesa - za každého počasia. Otužujú sa tak, posilňujú si imunitu a asi aj vďaka tomu syn nebýva chorý.
Koľko času trávite v práci?
Začínam zväčša okolo deviatej ráno a Kubka vyzdvihujem zo škôlky okolo pol piatej. Povedala som si, že všetok čas, odkedy prídem domov, až kým Kubko zaspí, je jeho. Máme už zabehaný rituál: najprv si dáme niečo na večeru a potom sa hráme, Kubko mi rozpráva básničky, čo vie zo škôlky. Až keď zaspí, dobieham administratívu, ktorú som odkladala cez deň, aby som o štvrtej mohla odísť z práce. A samozrejme, Kubkove sú aj víkendy - v sobotu chodievame plávať, radi chodíme na prechádzky a zbierame kamienky...
Museli ste si po narodení syna čosi odoprieť?
Nikdy som nežila od výplaty k výplate, ale musela som niektoré veci obmedziť. Už nechodievam pravidelne na kozmetiku či masáže, lebo na to nemám čas, ani si už nedožičím wellness víkend v kúpeľoch. Našťastie som nebola najhoršia v tom, čo robím a za svoju prácu som bola slušne zaplatená, takže úspory som mala - a to prispievalo k mojej pohode. Keby som musela vyžiť z 11 000 korún materského a neskôr štyritisíckorunového rodičovského príspevku, iste by to bolo stresujúce. Jednoducho by sa z toho nedalo vyžiť. Síce tiež nemám na rozhadzovanie, ale môžem si dovoliť všetko, čo potrebujeme. A často využívam aj burzu detských vecí cez internet, kde mamičky predávajú veci, z ktorých ich deti vyrástli.
Keby ste mohli, zostali by ste na trojročnej materskej alebo by vás to omrzelo?
Ak by sa dalo, zostala by som doma ešte pol roka. Tri roky asi nie, keďže sme s Kubkom len dvaja, pripadala by som si odtrhnutá od sveta. Hľadala by som si už prácu. Úplne ideálne by bolo aj pracovať, aj byť doma. Mať dvoj- až trojdňový pracovný týždeň a zvyšok pre syna. Momentálne som však spokojná, firma mi maximálne vychádza v ústrety. Poznám mamičky, ktoré majú viac problémov, keď chcú zostať doma.

Text: Katarína Sedláková pre Pravda ženy
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda