Malí veľkí kamaráti

Učí sa empatii aj zdravému presadzovaniu sa. Ako asi vyzerajú detské priateľstvá v škôlke a na začiatku školy?

Okolo roka sa deti začínajú intenzívnejšie zaujímať o ľudí mimo svojej rodiny a iniciatívne nadväzuje spoločenské kontakty. Dotýkajú sa a už sa spolu rozprávajú - každý si však "melie svoje". Hrajú sa skôr vedľa seba ako spolu, navzájom sa však vnímajú.

V škôlke

V škôlkarskom období od troch rokov prichádza zlom - v škôlke sa dieťa naučí zžiť sa so skupinou rovesníkov a o kamarátov väčšinou núdzu nemá. Dieťaťu je viac-menej nezáleží na tom, s kým sa hrá, dôležitejšia je hra samotná.

Deti, ktoré sú panovačné a plaché, na dvore vyhľadávajú skôr spoločnosť, ktorá im nie je rovná - buď sa hrajú s mladšími alebo naopak so staršími. Ak sa priveľmi presadzujú, alebo sú, naopak, utiahnuté, to sa napraví. Treba však dieťa k tomu viesť postupnými a nenásilnými krokmi.

S predškolákmi sa už dá rozprávať o ich kamarátoch, čo sa im na nich páči a čo prípadne nie, ako sa cítili, keď sa stalo to a to, ako by sa zachovali oni. Deti by už mali vedieť prejaviť svoju empatiu, ale na druhej strane by mali vedieť vycítiť, ak vzťah s kamarátom nie je rovnocenný.

Ak má dominantného kamaráta, ktorý neustále určuje pravidlá hry, môžeme svojmu dieťaťu pomôcť. Stačí mu poradiť, aby zajtra v škôlke kamarátovi hneď ráno povedal: dnes budem mať to veľké auto prvý ja. Deti by si mali vyriešiť situáciu samé, mama by za ne nemala s kamarátom vyjednávať pravidlá ich vzťahu.

Ani dieťa, ktoré je plaché, netreba chrániť priveľmi, inak sa nenaučí presadiť sa. Umožnite mu viac stretávať sa s rovesníkmi tam, kde to môžete pozorovať - na ihrisku, u priateľov. Ak sa osmelí, ďalej to už nechajte naňho a stiahnite sa do úzadia. Ak dieťa, naopak, rieši problémy s rovesníkmi agresívne - také správanie treba hneď zastaviť a jasne mu dať najavo, že je to nežiaduce.

V škole
Kým si dieťa nezasadne do školskej lavice, môžu mu výber kamarátov riadiť rodičia, keď určujú, s kým bude tráviť čas. Odvtedy by však rodičia mali priateľstvá svojich detí skôr z odstupu pozorovať a opatrne regulovať.

V škole si dieťa priateľov začína vyberať starostlivejšie. Veľakrát sa sklame, veľakrát možno ono sklame niekoho iného, ale o to dôležitejšie je o priateľstve sa doma rozprávať. V tomto veku je dobrý kamarát dôležitý a každé sklamanie či konflikt dieťa nesie ťažko.

Môžete svojmu dieťaťu pomôcť udržať si dobrého kamaráta, ale nemôžete to vyriešiť zaňho. Najlepším spôsobom je prepracovať sa ku riešeniu situácie otázkami, že čo sa stalo, ako sa cíti, čo si o tom myslí a ako sa asi cíti jeho kamarát.

Zdroj: Zora Handzová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK