Príbeh: (Ne)mať románik so šéfom sa nevypláca

Pamätám sa, ako som si pri zoznamovaní pomyslela: „Vyzerá byť sympatický.“ A on aj bol. Poprosil nás, nech sme trpezliví, kým sa zabehne. Bol to taký ten typ demokratického riaditeľa, ktorý má autoritu a navyše si nechá poradiť aj od svojich podriadených. Chválami sa naňho v našej firme rozhodne nešetrilo.

 

Na konci roka ma požiadal o zorganizovanie vianočného večierku. Nakoľko som organizačný typ, pustila som sa do vybavovania potrebných záležitostí a po niekoľkých týždňov stresu a naháňačiek nastal deň D. Dopadol nad očakávanie. Zabávalo sa, jedlo, tancovalo, atmosféra bola uvoľnená a všetci sme sa zabávali. Chvíľu som strávila aj so šéfom, poďakoval mi za fantastickú party a navrhol tykanie. Súhlasila som, pripili sme si a tak sa zarozprávali, až sme odchádzali domov medzi poslednými. Šéf ma odprevadil k domu a pred bránou mi dal pusu. Nebránila som sa.

 

Ráno po vytriezvení mi došlo, čo sa stalo. Rozhodne som bozk oľutovala a dúfala, že môj nadriadený je na tom rovnako. Našťastie sme sa v medzi sviatkovom období nestretli a do práce prišiel až po Troch kráľoch. Nádejala som sa, že do tejto doby bude ošemetná situácia premlčaná, no opak bol pravdou. V kuchynke si ma riaditeľ odchytil a priznal, že na mňa a moje plné pery myslel celé Vianoce. Nevedela som, čo mám robiť. A vlastne neviem doteraz.

 

Vo firme si „nás“ už všimli i kolegovia. Raz na obede ma jedna staršia personalistka upozornila, nech si na ňho dávam pozor. Vraj v predošlom zamestnaní mal románik so svojou asistentkou a keď sa rozhodla to s ním ukončiť, dostala výpoveď. Nevedela som si reálne predstaviť situáciu, že by som v dnešnej dobe prišla o zamestnanie. Hlavne v menšom meste na strednom Slovensku, kde situácia nie je boh vie aká. Večer som nad celou situáciou premýšľala a povedala som si, že nemám sa čoho báť, nič som neurobila, no predsa len budem trošku odmeranejšia, hoci naďalej profesionálna. 

 

Z mojich plánov vzišlo hneď na druhý deň, keď ma šéf pozval po práci na pohárik. Vraj, nech sa odreagujeme od každodenného stresu. Podarilo sa mi síce vyhovoriť, no som si istá, že podobné pozvanie na seba nenechá dlho čakať. 

 

Podozrievavé pohľady našich spolupracovníkov vníma aj on, no zdá sa, že mu vôbec neprekážajú. Viete ako ich okomentoval? Vraj, mali by sme dať zákulisným rečiam reálny základ. 

 

Neviem, čo si počnúť. Pri dnešnej nezamestnanosti čaká na moje miesto ďalších 10 záujemkýň. Práca sa mi páči, nerada by som odišla. Šéfa môj nezáujem ale zdá sa ešte viac burcuje a ja ho nedokážem donekonečna odmietať. Fyzicky sa mi páči, no akýkoľvek románik je proti mojim morálnym zásadám. Veď je ženatý. Nemáme iného nariadeného, nemôžem ani nikoho požiadať o pomoc, pochybujem, že by sa ma niekto zastal, ak by došlo k nepríjemnej konfrontácii. Bojím sa, že kvôli egu jedného záletného muža môžem prísť oveľa.

 

Čitateľka Soňa