Erotické poviedky: Skončila som s neznámym na toalete, to som však nemala robiť...

Milujem skúšať nové veci. Nikdy som sa pravdupovediac ničoho nebála, nič mi nerobilo problém. Rada som odhaľovala viac ako sa patrí a sledovala ľudí, ktorí na mňa pozerali nechápavým puritánskym pohľadom. Sexi oblečenie a výrazný mejkap som mala v zálohe pre tých, ktorí chceli kritizovať môj život. Počet partnerov, správanie i vyzývavé outfity boli u nás v meste vždy terčom kritiky. Smiala som sa na tom, že ženy v kaviarňach riešili môj život, s kým som spala, s kým som bola na káve i čo mám na sebe.

Musím priznať, nemala som málo milencov, práve naopak. Už na strednej som si mohla napočítať minimálne dvadsiatku chlapov, do tridsiatky ich bol dvojnásobok. Sexovala som najradšej vždy s iným, nebola som vzťahový typ baby. A mojou doménou bol anál. Ten som robila s každým, dokonca chceli, aby som v tejto oblasti niektorých „odpanila“. Pohľad na chlapíkov, ktorí boli nadržaní ako pubertiaci, pritom mali doma manželky, ma vedel poriadne rozparádiť. Nikdy som však nedovolila, aby sa do mňa urobili. Nikdy, to bolo moje pravidlo. 

Raz na jednej diskotéke som toho vypila viac ako bolo potrebné, a samozrejme, prišli na mňa moje sexuálne chúťky. Najradšej by som si to bola rozdala s kýmkoľvek a kdekoľvek. Pri bare som rozdávala sexi signály na všetky strany, no odozva neprichádzala. Bola som nervóznejšia a nervóznejšia. Chuť na sex bola väčšia a väčšia. Rástla ako huby po daždi. 

Nadránom som sama vošla na mužský záchod a zvábila som drsne vyzerajúceho chlapíka, ktorý mal potetovanú celú ruku. Dodnes neviem ako sa volal, no to, ako mi ho vrazil medzi nohy asi nezabudnem nikdy. Najprv mi ho strčil do pošvy, a neskôr do zadku. Prvýkrát v živote ma ten sex bolel a oľutovala som, že som takto živočíšne skočila na prvého, čo sa naskytol. Po chvíli dráždenia môjho konečníka ho opäť vrazil do mojej prvej dierky a z ničoho nič to celé napumpoval do mňa. To si pamätám veľmi dobre. Nevzala som si vtedy tabletku „po“, čo bola moja osudová chyba. O deväť mesiacov sa mi narodila dcéra Patrícia. Dodnes nechápem, prečo som sa vtedy správala ako zmyslov zbavená. Moja dcérka je však to najlepšie, čo sa mi mohlo prihodiť a otvoriť mi oči.

Za príbeh ďakujeme čitateľke Lucii.