Po pätnástich rokoch mi prišiel list z neznámej adresy: Roky nevypovedaná pravda mi otvorila oči

Miliónkrát som sa zamýšľala nad tým, či som si svoj život nemala zariadiť inak. Či manželstvo s mojím mužom nemalo skončiť v dobe, v ktorej to začalo škrípať. Ale neurobila som to. Chcela som ísť ako príklad pre moje dcéry. Chcela som, aby videli, že vzťah dokáže prežiť aj rôzne nepríjemné situácie, hádky, nedorozumenia, argumenty. Možno som ale urobila chybu, pretože vzťah by mal byť najmä o vzájomnej podpore. 

Prečítajte si: Týchto päť vecí by mali ženy o mužoch vedieť: Môže vám to zachrániť vzťah...

Po rokoch láska vyprchá, zmení sa jej podoba nie niečo iné. To niečo iné, by malo ale stále byť pekné. Malo by to spôsobovať príjemné pocity a radosť zo života. To, čo som po rokoch zažívala ja, nemalo s radosťou veľa spoločného. Nie žeby sa ku mne môj manžel správal ako hulvát, žeby po mne kričal, alebo mi nadával. Jednoducho sme sa od seba tak veľmi odcudzili, že som absolútne nemala pocit, že z práce prichádzam do fungujúcej rodiny. Naše dcéry dospeli tak rýchlo, že som si to ani nestihla všimnúť . 

Takmer pätnásť rokov...

Zvykla som si na život, v ktorom som sa necítila vo vlastnej koži, nuž ale ako sa hovorí, zvyk je železná košeľa. S manželom sme sa po čase prestali rozprávať. Nie že by sme sa nenávideli, mala som pocit, že už si jednoducho nemáme čo povedať a takto to (ne)fungovalo roky. 
Z bývalej práce, z ktorej som odišla päť rokov po tom, ako sa nám narodila prvá dcéra, mi prišla zásielka. Bol to list z právnickej firmy. Oficiálna žiadosť o rozvod, spolu s listom od manžela. Tento list bol starý takmer pätnásť rokov, no nikdy sa ku mne nedostal, až teraz ho niekto v mojej bývalej práci objavil, pri menení jej sídla. Preposlali mi ho na moju aktuálnu adresu domov. 
Keď som doma tento list otvorila, neverila som vlastným očiam a nechápala som, o čo ide. Môj manžel pred rokmi podal žiadosť o rozvod, ktorá sa ku mne nikdy nedostala. V liste stálo, že ho mrzí, kam sa náš vzťah posunul. Ako sa každé ráno obchádzame, ako komunikujeme len cez telefón a aj to len vtedy, keď niečo potrebujeme. 

Posledné slová v liste ma ale zaskočili najviac. „Eva, miloval som ťa viac než svoj život, no naše spoločné plány išli každý svojou cestou a bude pre oboch správne, keď sa pokúsime začať nové životy. Prosím ťa, nad týmto listom porozmýšľaj a keď budeš pripravená, môžeme to vyriešiť“.

Mohlo by vás zaujímať: Môj manžel mi vysvetlil svoju neveru neuveriteľným spôsobom... Stalo sa vám už niečo podobné?

Otvorila som si fľašu vína, musela som si to celé zrekapitulovať. Na jednej strane, som ucítila strašnú úľavu. Manželove slová presne vystihli obraz nášho vzťahu. Na strane druhej, som mala veľký hnev, že tento list prišiel už pred toľkými rokmi, že mi to nebol schopný povedať do očí. 

Napísala som mu správu, ako vždy. Chcela som sa s ním stretnúť po práci, ale nie u nás doma. Dohodli sme sa na mieste a čase. Prišla som aj s listom a oficiálnou žiadosťou. Môj muž si celé tie roky myslel, že ja som list dostala, že som sa k nemu len jednoducho nechcela vyjadrovať a on svoju žiadosť ešte v ten mesiac zrušil. Po toľkých rokoch sme sa konečne rozprávali ako dvaja dospelí ľudia. Odsťahovali sme sa od seba a začali žiť vlastné životy.

Prečítajte si: Klamstvo môjho manžela, o akom sa mi ani nesnívalo: Ten moment, keď by ste radšej prijali neveru ako TOTO...

Môj život by ale vyzeral úplne inak, keby sme boli schopní normálne komunikovať. Komunikáciou sa dá veľa vecí vyriešiť a zachrániť. V mojom prípade si to vyžiadalo roky v nešťastnom manželstve, ale na nový začiatok nikdy nie je neskoro.