Presunúť na hlavný obsah

Diagnóza nespokojnosť: Prečo si stále mnohé myslíme, že sme obeťami nepriazne osudu?

Lifestyle

Niektoré z nás nedokážu byť spokojné s tým, čo majú, no v skutočnosti sme nespokojné samy so sebou. Pritom niekedy stačí tak málo...

Mnohé si myslíme, že sme obeťami nepriazne osudu, avšak v skutočnosti si za to mnohé môžeme samy. Neustálym porovnávaním svojho života s virtuálnou „realitou“ zachytenou na instagramovej fotografii našej priateľky či vplyvom hlboko zakorenených matkiných presvedčení v nás nadobúdame pocit, že sme si vybrali toho nesprávneho. Je to však tak alebo nám chýba len obyčajný kúsok vďačnosti a pokory

Mám tetu, ktorá sa rokmi dištancovala od zvyšku rodiny. Kedysi nás ako deti, mňa a moje sestry aj navštevovala, keď som dospela, už som ju stretávala len sporadicky v MHD  alebo len tak po meste. Niekedy odzdravila, inokedy ma naschvál prehliadla, asi podľa toho, akú mala náladu. Nevyčítam jej to, popravde, vždy som ju ľutovala. Hoci mala dvoch synov, každého s iným partnerom, prvý ju opustil, za druhého sa aj vydala, ale nikdy s ním vlastne nežila, tak sa aj rýchlo rozviedla. Keď som sa spýtala raz mamy, čo to s ňou vlastne je, prečo žije, ako žije, a správa sa, ako sa správa, len mi povedala: "Vieš, ona nikdy nevedela žiť so žiadnym mužom, pretože v skutočnosti nevie žiť ani sama so sebou.“ 

Mohlo by vás zaujímať: 11 vecí, ktoré skutočne úspešné ženy nerobia: Vyhnite sa im a dosiahnete svoje ciele oveľa ľahšie

Obeť osudu verzus za svoju nespokojnosť si môžem aj sama 

Prednedávnom, keď som spomínanú tetu opäť zazrela, vyzerala ešte horšie než naposledy. Vtedy som sa opäť začala zamýšľať nielen nad jej nešťastným osudom, ale aj nad tým, že dnes je takýchto nešťastných, nespokojných žien nielen v mojom okolí viac než dosť. Mnohé z týchto osamelých žien, ktoré ešte k tomu všetkému aj musia vychovávať deti, za to naozaj nemôžu. Mali jednoducho smolu, že natrafili na toho nepravého, hoci pre ne možno tým pravým v danej chvíli bol. Popravde, neviem, či to bol aj prípad mojej tety. Neprežila som jej život, neviem, aké boli okolnosti, viem len to, čo mi bolo povedané, preto nesúdim. Úprimne si však myslím, že odhliadnuc od tohto nešťastného príkladu vo vlastnej rodine, existujú ženy, ktoré si v súčasnosti za svoju nespokojnosť s vlastným životom môžu samy. Ale  kde sa v nich tá nespokojnosť berie? 

Mamy presne vedia, čo a koho máme od života chcieť

Poďme priamo k prvotnému zdroju, ktorý nás ovplyvňuje do veľkej miery. Hoci si to neuvedomujeme, lebo ide o naše mamy, ktoré ľúbime, vážime si ich, z titulu našich mám nadobúdajú zároveň pocit, že presne vedia, čo máme od života chcieť. Nemyslia to zle, ale mnohé počas dospievania cítime ten tlak z ich strany, aby sme robili to, čo pokladajú za správne ony. Aby sme žili svoj život tak, ako ho kedysi chceli prežiť ony. Pritom však zabúdajú, že doba sa zmenila, okolnosti možno už nie sú také dramatické, možností máme veľa, vysoká škola nie je zárukou finančnej istoty v budúcnosti, ale najmä zabúdajú na to, že my nie sme ony, že máme právo žiť svoj život, ako my chceme. Celé roky v nás v dobrej viere zakoreňujú pocit, že sme viac než iné. Že musíme byť niekým iným, lepšou než ostatné. Najviac tento pocit podporujú ďalšími radami, ako sú napríklad tie, aby sme vždy chceli všetko a neuspokojili sa s málom. Mnohé z nás si potom osvoja tieto rady do takej miery, že v dospelosti sa naozaj neuspokojíme s ničím, hoci by to, čo máme, pre druhú znamenalo viac než dosť. 

Proti sile sociálnych médií nie je imúnna ani jedna z nás 

No aby sme boli k sebe celkom úprimné, treba byť aj trochu sebakritické. To, že sme so životom a so vzťahom také nespokojné, je aj preto, lebo sa necháme do veľkej miery zlákať vidinou perfektného života a vzťahu prezentovaného našimi známymi a priateľkami na sociálnych sieťach. Všetky dobre poznáme, aké negatívne pocity a vlastnosti v nás dokáže vyvolať už len obyčajná fotografia našej priateľky v objatí muža na pláži uprostred raja a k tomu komentár: „Požiadal ma o ruku, a ja som povedala áno.“ Alebo komentár typu: „Môžem byť už šťastnejšia než v tejto chvíli?“ A k tomu fotografia, ako jej priateľ uvaril večeru a prekvapil ju s darčekom na stole. K tomu jej úsmev od ucha k uchu a závisť ako vyšitá je na svete, hoci jej to aj prajete. Proti tomuto jednoducho nie je imúnna ani jedna z nás, nech by sme to akokoľvek popierali. O tom nedokážete presvedčiť ani samu seba, nie tak nás ostatné. V skutočnosti vieme, že nič nie je také dokonalé, ako sa to prezentuje. Aj v tom najharmonickejšom vzťahu medzi dvomi ľuďmi existujú veci, cez ktoré sa musia preniesť. Avšak, práve to je možno ten rozdiel medzi našou instagramovou priateľkou a nami. Že ona si osvojila tajomstvo šťastného a spokojného vzťahu, života na rozdiel od nás, ktoré dobrovoľne trpíme diagnózou nespokojnosť, pretože sme sa ešte stále nenaučili tomu podstatnému, čo robí človeka šťastným a pokojným so sebou samým. A potom je tu ešte ďalšia strana mince. Že v skutočnosti nevieme, či spomínaná fotografia nie je len zásterkou, jednou šťastnou momentkou, ktorá je však realite vzdialená na míle ďaleko, a predsa sa ňou necháme „vyprovokovať“ a dovolíme, aby nás nútila porovnávať. 

Čítajte tiež: Komplexy ako brzda života: Skoncujte s nimi a doprajte si konečne úspech a šťastie

Keď to začína byť vážne, zrazu chceme od života, muža viac 

Tak sa dostávame do bodu, že keď príde na budovanie vlastného perspektívneho vzťahu, v momente ako to začne byť vážne, začneme my chcieť od života viac. Dotyčný muž, do ktorého sme boli na začiatku také zamilované, je pre nás zrazu prekážkou, pretože niekde v kútiku duše sa v nás prebúdzajú tie dlho zakorenené pocity, že máme na viac, na lepšieho než on. Alebo sa necháme natoľko zlákať vidinou „šťastného“ vzťahu na sociálnej sieti, že prestaneme vidieť všetko to dobré, za čo by sme mali byť vďačné. Samu seba presvedčíme, že náš súčasný partner nie je až taký dokonalý, ako sa zdalo na začiatku. No prekvapenie... Nikdy ani nebol, rovnako ako my. Rozdiel je len v tom, že muži sú tí, ktorí sú viac pragmatickí a ženy tie, ktoré príliš polemizujú, čo ich privádza následne k tomu, že aj pochybujú. Okrem iného buďme úprimné ešte v jednej veci... Ak sa k slovu dostanú sociálne médiá, sme to my ženy, ktoré podliehame ich vplyvu viac než muži.

Diagnóze nespokojnosť podľahne aspoň raz za život každá 

Čo sa teda začne diať potom, ako zamilovanosť opadne a vedľa seba vidíme každý deň toho istého muža a začneme porovnávať s tým, akého by sme mali podľa mamy chcieť, a s tým, aké „dokonalé“ mužské prototypy sme videli na sociálnych sieťach? Dovoľte mi jednu poznámku... Predstavte si, čo by bolo možno z mojej tety, keby bola mladá v dnešnej dobe. Ak ju natoľko poznačila jej nespokojnosť s vlastným životom v dobe, v ktorej bola mladá a hlavne bez sociálnych sietí, čo prežívajú nespokojné ženy v dnešných moderných časoch? Musí to byť doslova chaos, ak sa necháte príliš ovplyvňovať. V dôsledku toho máme pre vás dobrú aj zlú správu. Tradične začnime tou zlou... Diagnóze nespokojnosť podľahne v živote každá žena a ktorá tvrdí, že nie, zaručene klame. O tom potom. Čo robiť, aby sa táto diagnóza nestala naším životným štýlom a po svete nebehal celý zástup nespokojných žien?

Tak ako pri všetkom, treba začať od seba

Treba si uvedomiť jedno. Muži nie sú náš skutočný dôvod nespokojnosti. Teda občasne určite áno, ale skutočný dôvod pramení z toho, že sme nespokojné samy so sebou. Potom sa nám logicky ťažko so sebou samou aj žije. Aby sme sa uistili, že problém nie je v nás, útechu hľadáme najčastejšie a najradšej práve v mužskej náruči, ktorá je pre nás aspoň na začiatku istotou, že sme tie úžasné, spokojné a dokonale šťastné. No nepotrvá dlho a keď sa vzťah prehupne do stereotypu, mnohé z neho utekáme, pričom na vine sú jeho zlé vlastnosti, pre ktoré s ním nemôžeme viac byť. Buďme však k sebe opäť úprimné... Je to naozaj tak alebo sa len vyhovárame, pretože seba jednoducho obviňovať nechceme? Stále totiž platí jedno... V živote sme za seba zodpovedné samy. Môžeme sa obklopiť skvelými ľuďmi, úžasným mužom, ale ak je problémom naše vnútorné ja a nespokojnosť s vlastným životom, potom nemôžeme čakať, že to za nás vyrieši muž, najlepšia priateľka alebo niekto ďalší. Ak neprídeme na to, ako byť samy so sebou a so svojím životom spokojné, potom nám stačí málo, napríklad spomínané sociálne siete vyvolávajúce závisť a bum, diagnóza je na svete. A rozhodne nám nepomôže, ak začneme útočiť na svoju polovičku. Inak môžete docieliť aj to, že sa pripravíte o skutočnú šancu na spokojný a šťastný život. 

Neprehliadnite: 6 zásad ako zo žiadneho ega vybudovať sebavedomie, ktoré nám v živote pomôže: Týmito sa riadia úspešní!

S pokorou ďalej zájdeš

Mnohé si myslíme, najmä vo vzťahu k mužovi, aké sme benevolentné, tolerantné, plné kompromisov a on pre nás nemá ani jeden. Ale je to tiež naozaj tak alebo nám okrem kritického pohľadu na seba a svoj život chýba aj niečo ďalšie, a síce rovnako dôležité? Pokora k životu, k veciam, ľuďom, vďačnosť za to, čo máme. Mnohí o nej rozprávajú, ale či sme sa nad ňou a jej úlohou v našom živote skutočne niekedy zamysleli? O čom vlastne je a akými by nás mala robiť? Nuž, k tomu len jedno... Ak by sme ňou naše životy skutočne napĺňali každý deň, potom by bol tento článok bezpredmetný. Pramálo pokory a vďaky za svoj život nás núti rovnako cítiť sa nespokojnými a nešťastnými. Pamätajte na to, že práve s pokorou ďalej zájdeme a svoje životy čo najspokojnejšie a najšťastnejšie aj prežijeme.

Viac o ľuďoch, vzťahoch a iných zaujímavých témach sa dočítate v najnovšom čísle magazínu Feminity, ktorý je práve v predaji

- Najčítanejšie -

Diskusia k článku

comments powered by Disqus