Svojho otca som nevidela 11 rokov: To, čo však urobil po odchode mojej matky, by som nečakala ani v najmenšom

Viktóriina mama sa s jej otcom skutočne natrápila. Bol presne tým všetkým, čo žena od svojej polovičky nechce, a čomu by sa v otázke mužov najradšej vyhla. A to doslova. „Mame spôsoboval neustálu bolesť. Viem, že sa dali dokopy mladí a ja som sa tak nejak prihodila, to však nebol dôvod na to, aby jej celý život natoľko ubližoval. Nebolo to v tom, že by nebol dostatočne pozorný otec, nemal ma rád ako dcéru alebo by a o mňa nezaujímal. Práve naopak, bola som jeho princezná. Mam však preňho nebola ničím. Svoje milenky nikdy neskrýval a o tom, že má bokovky dokázal rozprávať aj pred návštevou či najbližšími priateľmi. Zo všetkého najhoršie však bolo, že napriek svojim prešľapom, mamu upodozrieval z nevery a jeho výbušnosť pri tejto téme nemala hraníc.“ spomína si Viktória na obdobie svojho dospievania, ktoré by žiadne dieťa nemalo zažiť.

Mohlo by vás zaujímať: Myslela som si, že každý môj vzťah je niečím iný: Až táto udalosť mi ukázala, že všetci moji partneri mali jednu vec spoločnú

Keď za všetkým urobila hrubú čiaru

Jej matka sa nakoniec rozhodla so všetkým skoncovať. Vzala Viktóriu so sebou, odišli bývať k starému známemu mimo krajiny a už sa nikdy nevrátili. Odvtedy ho nevidela. Nič o svojom otcovi nevedela a ani nechcela. Taký človek predsa nemal čo v jej živote robiť. „Keď som mala niečo po tridsiatke, mame diagnostikovali rakovinu prsníka a aj napriek okamžitému zásahu lekárov a mojej neustálej opatere, to nezvládla. Po dvojročnom boji prehrala. Ten môj zápas sa však ešte len začal. Výčitky z každej minúty, ktorú som jej neobetovala, z každého dňa, ktorý strávila s mojím otcom a zbytočne. Myslela som si, že mi už nemôže byť horšie. Keď mi v tom týždeň po pohrebe zazvonil zvonček pri dverách a v nich stál môj otec.“ objasňuje s prekvapením Viktória, ktorá je z celej situácie ešte teraz v šoku.

Prečítajte si: Zamilovala som sa do mladšieho muža: Nebol to problém až dovtedy, kým sme sa nepresťahovali k jeho mame

Ten človek nemal chrbtovú kosť

„Prišiel spoločne so ženou po svojom boku. Predstavil mi ju ako svoju manželku. Tváril sa pokorne a vľúdne, možno aj preto som mu naletela a pozvala ich oboch dnu. Tvrdil, že ho matkina smrť naozaj mrzí a pýtal sa na detaily. Na chorobu a čas po tom, čo ju mame diagnostikovali. Ťažko sa mi o tom rozprávalo, no mala som pocit, že mu môžem dôverovať. Až do chvíle, kedy mi o dva týždne pri dverách pristál list. List od právnika, v ktorom tvrdil, že nie som jeho dcéra a má na to dôkazy. Vraj ma potreboval vidieť, aby sa utvrdil v názore, že ja aj moja mama sme boli len obrovskou chybou v jeho živote, ktorej sa musí čo najskôr zbaviť. Ak sa potvrdí, že nie som jeho, nebudem mať nárok na nič z jeho majetku. Akoby mi na tom vôbec záležalo. Cez slzy sklamania a odporu som nedokázala ani len normálne myslieť.“ dodáva sklamaná Viktória, ktorá si nemyslela, že jeden človek dokáže ešte aj po takom dlhom čase byť rovnako krutý.

Nenechajte si ujsť: Skutočne majú súčasné vzťahy určitú dobu »exspirácie«? Vieme, prečo dlhodobé vzťahy napokon stroskotajú

Nechcela jeho peniaze, nechcela ani jeho. Chcela len pokoj. Pokoj, aby sa mohla zmieriť so stratou matky a s tým, čo ju teraz v živote čaká. Roztrhala list rovno tam, vo dverách a už nikdy sa neotočila späť. Ani za ním ani za jeho menom, na ktorom jej absolútne nezáležalo.