Presunúť na hlavný obsah

Skutočný príbeh: Žila som s bohatým partnerom. Zo vzťahu som však zutekala kvôli tejto veci

Sex a vzťahy

Všetko sa na prvý pohľad zdalo idylické. Pekný, pozorný muž, ktorý bol navyše dobre zabezpečený. Bolo to však príliš krásne na to, aby to bola pravda.

Moje stretnutie s Ivanom možno prirovnať k filmu. Prihovoril sa mi po tom, ako som sedela na lavičke. Už ani neviem, čím som sa vtedy trápila, no evidentne som pôsobila smutno nielen na blízkych, ale aj neznámych ľudí. On bol toho príkladom. „Zlý deň?'' prihovoril sa mi a bez váhania si ku mne prisadol. Nemala som s tým najmenší problém napriek tomu, že som nemala svoj deň. Z krátkeho rozhovoru sa zrazu stal hodinový a trval by zrejme dlhšie, ak by Ivanovi nevolali z firmy kvôli nejakej krízovej situácii. Mrzelo ma, že sme si nevymenili žiaden kontakt, no vzápätí som túto myšlienku potlačila. Práve som totiž skončila jeden vzťah a nechcela som sa rýchlo naviazať na niekoho ďalšieho... no poznáte to. Život mieni, osud mení.

Splnený sen

Dúfala som, že Ivana stretnem ešte raz. Spomínal mi, že býva neďaleko, no netušila som kde. Zariadila to až náhoda - naše cesty sa pretli akurát v čase, kedy som mala namierené do obchodu. Cítila som tie typické motýle v brušku a vedela, že napriek tomu, že sa snažím držať si odstup, v hlave sa mi pomaly začínajú vynárať romantické scénare. Netrvalo dlho a tie sa skutočne začali diať - s Ivanom sme si na seba vymenili kontakt a už o pár hodín mi napísal. Tešila som sa každej jednej jeho správe, pred našou prvou večerou som tŕpla od vzrušenia a stresu zároveň. Jednoducho som sa správala ako tínedžerka a nemohla uveriť, že ma stretlo takéto šťastie. Ivan bol vážený podnikateľ s vlastnou, úspešnou firmou a keďže bol odo mňa o desať rokov starší, jeho priority boli usporiadané tak, ako si to azda praje každá žena. Túžil po rodine, zázemí, po tom, aby sme sa mali čo najlepšie. Najlepšie sme sa skutočne mali... no len krátky čas.

Prečítajte si: Otehotnela som so svojím nezáväzným sexuálnym partnerom: Myslela som, že nás čaká spoločná budúcnosť

Z rozprávky do pekla

Všetko sa to začalo, keď ma poslali na služobnú cestu do Londýna. Aj keď to bola len klasická týždňovka, Ivan trval na to, že tam pôjde so mnou. Rozhodol sa nám zaplatiť lepšie, samozrejme aj drahšie ubytovanie, čomu som nerozumela. Začala som si pripadať ako vták v klietke. O pár dní na to ma na romantickej večeri požiadal o ruku. Veľmi som sa tešila a všetky pochmúrne myšlienky som hodila za hlavu. Nemala som...

Jedného dňa k nám prišla na návštevu najlepšia kamarátka. Skvelo sme sa bavili až do momentu, kým sme nezačali rozoberať prácu. „No, moja zlatá, mala by si ísť na plný úväzok čo najskôr, keď teda plánujete rodinu. Vieš, aby ti vyšla materská,'' povedala mi, keď tu zrazu do nášho rozhovoru skočil Ivan. „Ona nikde nenastúpi, pracovať nebude,'' osočil sa. Nechápavo som naňho pozrela, čo si hneď všimol. „Nebudeš sa drieť za smiešnych 800 eur každý deň, ja vás budem živiť. Neželám si aby pracovala,'' oznámil mi ráznejším tónom, zatiaľ čo my dve sme ostali v šoku.

Od toho dňa akoby sa spustila lavína. O mesiac na to bol Silvester a my s kamarátkou sme ho plánovali pretancovať a osláviť v klube. Už som bola oblečená, keď ma zrazu Ivan zastavil. „Nemusíš sa ku mne takto obliekať láska, veď si pozrieme film a pôjdeme ľahnúť,'' usmial sa na mňa z gauča. „Vieš dobre, že ideme s Natáliou von,'' obúvala som si topánky. „Nejdeš,'' oboznámil mi bez toho, aby sa na mňa pozrel. Opäť som bola v šoku a začala sa ho pýtať čo to má znamenať. „Jednoducho nejdeš. Ak výjdeš cez tieto dvere, už sa nemusíš vrátiť. Veci ti pobalím,'' dodal. Ani neviem prečo som neodišla, viem však, že som zvyšok večera preplakala v spálni, zatiaľ čo on sledoval program v telke.

Neprehliadnite: Zamilovala som sa do priateľovho brata: Toto ma prinútilo sa k tomu nakoniec priznať

Podobných scénarov pribudlo za polrok hneď niekoľko. Vždy som však naivne verila, že ide o chvíľkové obdobie, až kým mi moji najbližší neotvorili oči. Začala som tak Ivanovi naznačovať, že niečo nie je v poriadku a zrejme by sme sa mali rozísť. Jedného dňa, zatiaľ čo som bola v práci, na ktorú som si povolenie ako tak vybojovala, mi zbalil všetky veci do vriec na odpad. Keď som si po ne prišla, pozrel na mňa s najväčším odporom, aký som kedy videla. „Keď ťa uvidím randiť s niekým iným, ver mi, že vám obidvom zničím život. Vieš, že mám ľudí všade,'' zneli jeho posledné slová. A vtedy som pochopila, že odísť od neho bolo to najlepšie rozhodnutie v živote.