Autorka Bozku lásky prekvapuje knižným debutom: Inšpirácia je všade okolo nás, len my ju možno niekedy nechceme nájsť

Ako si spomínaš na svoje začiatky v tvorbe? 

Popravde si na začiatky ani veľmi nespomínam. Od malička som si vždy písala „denníky“ alebo by som to skôr nazvala prúd myšlienok. Čo prežívam, čo sa ma dotýka a moje pocity či príbehy tak pretvárala do rýmov.

Pamätám si, že som vždy mala a aj teraz vždy mám so sebou notes s perom a keď je treba, doslova sa vypíšem z negatívnych, ale aj pozitívnych emócii. Pomáha mi to, je to ako moja pohotovostná terapia. 

Všetci vieme, že sila slova, obzvlášť toho písaného je neuveriteľná. Čo sa snažíš iným, prostredníctvom svojich myšlienok odovzdať? 

Všetko to, čo píšem sú zároveň moje prežité situácie a reálne pocity, ktoré len pretavujem do veršov. Sú to tak slová – nahé a úprimné, ktorými dávam najavo to, čo cítim. Každý z nás, aj keď v inej podobe, máme pocity. Každý zažívame strach alebo zamilovanie, sklamanie aj uzdravovanie, šťastie no takisto i smútok. A tak keď si niekto prečíta moje básne, možno sa v nich nájde a zistí, že v tom nie je sám a, že nie je jediný, kto prežíva niečo také.

Myslím, že je veľmi dôležité emócie nebagatelizovať. Je úplne v poriadku ak sa niekedy cítime zle, pretože všetky emócie sú žiadané a kľúčové je ich nepotláčať, ale naopak sa im otvoriť a dať ich zo seba von.

Báseň, veta, či fráza, ktorá je pre teba vo všetkých ohľadoch inšpiratívna…

Láska lieči, nenávisť ničí. 

Ako vznikla myšlienka samotného projektu Bozk lásky? 

Na podnet mojich najbližších, ktorým som občas dala do rúk moje zápisky, som čoraz častejšie dostávala apel, prečo básne nechcem zdieľať verejne. Na uverejňovanie pod mojim reálnym menom boli pre mňa príliš osobné a intímne, no jedného dňa som sa zobudila s nápadom, že si vlastne môžem založiť tajný instagramový profil a tým, že väčšina mojej tvorby je o láske, názov bozk lásky, bolo prvé čo mi napadlo.

Neprehliadnite: CHANEL otvoril svoj historicky prvý butik v Prahe: Dokonalé spojenie módy, krásy a vône

Jednoducho som o tom príliš nepremýšľala, išla do toho a nakoniec byť ako anonym ma baví na tom najviac. My, ľudia, milujeme tajomnosť. 

Čo alebo kto ťa k tomu, aby si vydala knihu priviedol? 

Aj keď to nikdy nebol môj celoživotný sen, nad myšlienkou vydať knihu som premýšľala posledný rok-dva. Vedela som však, že len moje básne by na to nestačili. Nič nie je však náhoda a začiatkom tohto roka sme sa spoznali s mojou spoluautorkou ilustrátorkou Barbarou Rek. Aj keď sme sa vlastne vôbec nepoznali, po našom prvom stretnutí sme obe cítili akoby sa poznáme celý život. Proste to medzi nami prekliklo, priateľsky a i pri tvorbe.

Začali sme najskôr spolu vytvárať príspevky na instagrame, ktoré sme videli, že boli veľmi populárne a tak sme si v lete povedali, že poďme vydať knihu. Nuž a stalo sa a knihu si môžete predobjednať cez platformu Donio na www.donio.sk/kniha-pocity 

Kde čerpáš inšpiráciu? 

Inšpirácia je všade okolo nás, len my ju možno niekedy nechceme nájsť. Inšpiráciou je mi naozaj celý môj život a moje každodenné bytie. Situácie, ktoré zažívam, miesta, ktoré navštevujem, ľudia, ktorých spoznávam. Moje básne sú len zhmotnený prúd myšlienok, ktoré sa pýtajú z mysle von a ja ich vylievam perom na papier.

Aké máš vízie v rámci tvorby do budúcna? Je ešte nejaká méta, ktorú chceš dosiahnuť? 

Myslím si, že už vydanie knihy je pre mňa méta, ktorou som ďaleko preskočila svoje očakávania. Je krásne mať vysoké ciele, dávať si životné míľniky, ísť si za nimi a snažiť sa ich dosiahnuť. Tiež to v mojom živote robím, avšak ak sa jedná o moje písanie a projekt @bozklasky, nechávam veci plynúť tak ako sú a ako ich cítim.

Robím to, čo ma baví a vlastne nad tým celým príliš nepremýšľam. Nechám sa prekvapiť, čo mi svet prinesie, určite to bude veľmi krásne.

Čítajte viac: VIDEO: CHANEL Cruise 2022/2023: Virginie Viard pozýva do Monaka na závodné dráhy, jachtu a tenis