Presunúť na hlavný obsah

Biopotraviny: Šetrné k vášmu telu i k životnému prostrediu

Feminity

Chémia je všade okolo nás – povedal by klasik. V laku na vlasy, v mydle, ktorým si umývame ruky, v parfume, ktorým sa ráno striekame. Vo vzduchu, ktorý dýchame, vo vode, ktorú pijeme. A v jedle, ktoré jeme. No nie je jedlo ako jedlo. Z malých obchodíkov sa rozšírili aj na police hypermarketov potraviny, ktoré sľubujú naše telo odbremeniť aspoň v tejto jednej oblasti od zbytočnej chémie – biopotraviny.

Čo vlastne taká potravina označená zelenou nálepkou BIO vlastne v skutočnosti je? Bio nemusia byť len obilniny či ovocie a zelenina. Do tejto skupiny spadá aj mäso, vajcia, víno či mliečne výrobky, pokiaľ sú vyrobené podľa pravidiel o ekologickom poľnohospodárstve.

Medzi tie pravidlá spadá napríklad to, že zvieratá musia mať možnosť výbehu na pastviny, sú kŕmené svojou prirodzenou potravou, nedostávajú rastové hormóny, steroidy ani preventívne antibiotiká. Pri spracovaní potravín sa nepoužívajú éčka, umelé konzervačné látky, chemické farbivá, dochucovadlá, sladidlá. Plodiny sa „neobohacujú“ o syntetické hnojivá, herbicídy, pesticídy a iné chemické látky.

Všetko toto totiž prijímame s potravou, ktorú bežne konzumujeme. Biopotraviny, ktoré sa týchto chemikálii stránia, sú oveľa zdravšie i chutnejšie. Tak napríklad biozelenina má vyšší obsah vlákniny, minerálnych látok, vitamínov antioxidantov. Oproti týmto zdravším potravinám stoja v opozícii voňavejšie, farebnejšie a trvanlivé potraviny, ktoré ale za tieto vlastnosti vďačia práve chemikáliám ako farbivám, konzervantom a podobne.

Podľa amerického úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) skonzumuje každý Európan v bežných potravinách v priemere minimálne 2, 5 kg chemických látok. Také citrusy, papriky, rajčiny či mlieče výrobky obsahom pesticídov vynikajú. Nebudeme sa tu rozpisovať o neblahých účinkoch pesticídov na ľudské zdravie. Fyzické a dokonca aj to psychické. To by bolo na samostatný článok.

Možno by vás však zaujímalo, že konzumovaním biopotravín nie ste ekologickí len k sebe, ale aj k prostrediu, v ktorom žijete. A v ktorom budú žiť aj ďalší ľudia. Ekofarmári sú totiž k životnému prostrediu šetrnejší, ako „tí druhí“.  Dbajú na čistotu úrodnej pôdy, šetria energie pri výrobe, snažia sa čo najviac ochraňovať ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Napriek týmto plusom sú biopotraviny v domácnostiach stále skôr raritou. Aspoň na Slovensku.

Mnohých ľudí odrádza od kúpy takýchto potravín ich vyššia cena. Holt, u nás už je taký zvyk, radšej si naplniť košík kvantitou ako kvalitou, ak je to tak lacnejšie. Kto nechce vyčleniť na tieto potraviny peniaze navyše, môže aspoň poznať dôvod, prečo sú drahšie. Nie je to len tým, že z nového trendu chce niekto vytrieskať čo najviac peňazí. Starostlivosť o takéto potraviny je náročnejšia a drahšia, musí sa preto odzrkadliť v konečnej cene, inak by jej výrobcovia skrachovali.

Tým, že sa na ne nepoužívajú herbicídy, musí sa odburiňovať ručne, to už je v porovnaní s pestovaním bežného ovocia či zeleniny práca navyše. Pestovanie bez hnojív znamená viac škodcov, menšiu úrodu a teda aj menej ziskov. Cenu nepomáha znižovať ani stále nízka informovanosť o bioproduktoch, takže si ich kupuje stále málo ľudí. Je to ako začarovaný kruh. Keď si ich tu bude kupovať pár ľudí, vždy budú drahé a pre mnohých zbytočné. Ak však niekomu stačí zelenina, ktorá so zavretím oči stráca chuť aj vôňu, ani sa to nikdy nezmení.

Aj napriek faktu, že si biopotraviny v našich končinách nekupujú masy ľudí, trend mierne rastie. Najviac idú na odbyt múky, koreniny, byliny, biocestoviny, sladkosti bez cukru či mliečne výrobky. Celkom sa začína dariť aj sušeným plodom bez chemikálií či ovocným šťavám. Potrvá určite ešte nejakú dobu, kým si ľudia začnú vážiť zdravie viac ako svoju peňaženku, ale ako sa hovorí, lepšie neskoro, ako nikdy.