Otužujte a choroby sa vám zdiaľky vyhnú!

Organizmus človeka, ktorý otužuje, je odolnejší a poradí si sám s nákazou, baktériami a vírusmi. Tým, že sa mu choroby vyhýbajú, nemusí si telo zanášať antibiotikami a ak už ochorie, oveľa rýchlejšie sa z toho vystrábi. Otužovanie zvyšuje imunitu a rovnako zvyšuje elasticitu ciev, čo oddaľuje starnutie. Plávaním v studenej vode sa navyše vyplavujú endorfíny i adrenalín, a človek sa tak naučí zvládať lepšie stres, depresie a zlú náladu. Už len obyčajná ranná studená sprcha človeka vzpruží a prekrví celé telo. Pozitívum je, že otužilí ľudia dobre znášajú výkyvy počasia a nerobia im problémy kruté zimy či, naopak, horúce letá.

 
Podľa bratislavského združenia otužilcov  Ľadové medvede otužovať môže prakticky ktokoľvek, ale je dobré pre istotu zájsť na lekársku prehliadku. Tá sa odporúča najmä mladým ľuďom - pod 17 rokov, alebo naopak, ľuďom starším ako 40 rokov.  Problémom môže byť pre tých, ktorí trpia skrytými ochoreniami srdcovocievneho systému. Vtedy je vhodné nechať si poradiť od lekára. Ak sa rozhodnete začať s otužovaním, počkajte si na leto. Pre začiatok postačí ranné sprchovanie studenou vodou. Vydržte 3-5 minút (v zime postačí minúta - dve), popritom sa hýbte, nestojte na mieste. Hlavu si nenamáčajte. Potom sa poriadne vydrhnite suchým uterákom a trošku si zacvičte, aby sa telo zohrialo pohybom. Snažte sa takto otužovať pravidelne, najlepšie každý deň. Najmä v začiatkoch je každodennosť dôležitá, pretože nadobudnutá otužilosť rýchlo klesá, ak s tým na niekoľko dní prestanete.

Po polroku takéhoto domáceho otužovania sa môže človek začať otužovať aj vonku, v prírode. Tým sa myslí behanie, bicyklovanie a plávania za každého počasia. Samotné športovanie pod holým nebom však nie je jediná možnosť, ako sa otužovať, alebo ako sa udržiavať v takejto „otužileckej kondičke“. Patrí sem aj pobyt v neprekúrených, dobre vetraných miestnostiach a spanie pri otvorenom okne, ktoré sa zatvára až s príchodom neskorej jesene. Rovnako by ste nemali chodiť po vonku príliš naobliekaní. A pozor aj na prekrývanie úst šálom alebo šatkou počas športovania či obyčajnej prechádzky po vonku. Pri výdychu sa na ne usádzajú choroboplodné zárodky, ktoré potom spätne vdychujete.

Čo sa týka oblečenia, ešte jedna rada od otužilcov. Ak ste náchylní na prechladnutie hrdla, hlavy alebo nôh, je kontraproduktívne ešte viac tieto časti schovávať a zatepľovať. Naopak, postupne ich otužujte (máčanie v studenej vode, pitie chladných nápojov) a čapice a šály si oblečte len vtedy, keď je vonku naozaj veľká zima.

Po 1-2 ročnom rekreačnom otužovaní môžete prejsť na to športové. To však už vyžaduje oveľa viac úsilia a disciplíny. Nie každý zvládne plávať v rieke alebo jazere, ktorého teplota dosahuje 5 stupňov. To je ale reč už o dlhoročných otužilcoch. Väčšinou sa začína s plávaním vo vode, ktorej teplota má viac ako 20 stupňov, a postupne si „naordinujete“ chladnejšiu a chladnejšiu. Podľa jej teploty sa určuje aj maximálny čas, ktorý by ste v nej mali stráviť. Je dobré plávať vždy popri brehu, aby ste mohli vyjsť, keby vám prišlo nevoľno. Rovnako je dobré otužovať v skupinách, máte na blízku pomoc a psychicky sa cítite lepšie.

S otužovaním súvisí, samozrejme, i strava. Dôležitý je dostatočný príjem tekutín a veľa ovocia a zelenina, najmä vitamíny A, B, C, D, E sú dôležité. Pri podchladení dochádza k spomaleniu odbúravania tukov, takže ak nechcete, aby sa vám uložili na bokoch alebo na bruchu, vyhnite sa ich nadmernej konzumácii po otužileckom výkone. Počas choroby otužovanie prerušte a aspoň týždeň po vyzdravení si s ním dajte pauzu. Samozrejme, pri ťažších ochoreniach sa poraďte s lekárom. A majte vždy na pamäti, že treba počúvať vlastné telo a nepreceňovať svoje schopnosti.