Mademoiselle Noire, hrdinka nového románu Báry Nesvadbovej
Známa česká spisovateľka Bára Nesvadbová predstavila svoju novú knihu - Denník Mademoiselle Noire. Príbeh talentovanej a úspešnej slečny Noire poodhalí životné túžby, zážitky, štýl a eleganciu modernej ženy. Úlohu krstných rodičov knihy prijali speváčka Mária Čírová a moderátor Branislav „Bruno“ Ciberej. Denníkom Mademoiselle Noire sa autorka zaraďuje medzi umelcov, ktorých pri ich tvorbe inšpiroval ich obľúbený nápoj, v tomto prípade francúzska káva Carte Noire.
Krst nového románu Báry Nesvadbovej
Bára Nesvadbová prichádza so životným príbehom a túžbami talentovanej a úspešnej ženy, Mademoiselle Noire, ktorá sa vracia po dlhšej dobe strávenej v Paríži naspäť do Čiech. Vďaka jej novým príbehom sa čitateľom pootvoria dvere do súčasného kultúrneho a umeleckého života českej a slovenskej spoločnosti. Pri písaní denníka sa autorka nechala inšpirovať partnerom projektu, luxusnou francúzskou kávou Carte Noire, ktorá podporuje umelcov pravidelne každý rok. „Pijem kávu stále. Inak by som sa zdráhala písať podobný denník. Káva je moja osobná droga :-), “ vyjadruje svoj vzťah ku káve Bára Nesvadbová.
Príbeh Mademoiselle Noire bude spisovateľka čitateľom odkrývať postupne. Každý týždeň bude odhalený ďalší kúsok zo života hlavnej hrdinky, ktorý bude uverejnený na webových stránkach www.kavavznamenituzby.sk. Vyvrcholenie celého príbehu a súhrn všetkých epizód čaká na čitateľov v decembri 2011.
A na čo sa môžeme tešiť?
ZBOHOM
„Tá morálka vo vzduchu, tá ma zviera...“
Vždy, keď sa milovali, tak sa jej leskli oči. Niekedy dokonca aj plakala. Ospravedlňovala to smiechom. Vraj žiadna hystéria. Len orgastické slzy šťastia. A pritom obaja vedeli, že to mohlo byť krásne. Ono vlastne aj bolo. Lenže príliš krátko. Vo chvíli, kedy ani nie po štvormesačnej známosti prišiel do jej malej garsónky, ktorá bola zrazu úplne prázdna, nábytok i šaty rozdala kamarátkam, v tú chvíľu definitívne uveril, že práve ona je Tá jeho osudová žena.
Ležala nahá na posteli. „Nedotýkaj sa ma,“ povedala, keď sa k nej chcel priblížiť. „Ale môžeš sa na mňa dívať. A dívaj sa poriadne. Musíš si ma predsa zapamätať. Je to totiž naposledy, kedy ma vidíš.“ Bola síce opitá, ale tiež mala rada veľké slová. A filmové scény. Smiala sa. Stál tam dlho. Možno i hodiny. Mlčali. Potom odišiel. Musel odísť. Cestou domov spomínal, ako vždy napoludnie čakal pred jej školou. Ona vybehla a padla mu do náručia. Vždy predvádzala, že čaptá, že ju niečo drží a ona k nemu nemôže dobehnúť. „To tá morálka vo vzduchu, tá ma zviera.“ Vtipkovala. Bola taká šťastná. Spontánne. Živočíšne. Rýchle. Milovali sa v parkoch, v garážach, v obchodoch. Tušili, že majú málo času.
Jediné rande bolo zlé. Náhodou vedľa nich zaparkovala matka s malým dieťaťom. Dojčila v aute. Pohľad na to bábätko ani jeden z nich nezvládol. Ona kričala: „Jasne, že by som chcela dieťa, manžela a domček na kľúč. Lenže stále mám len tie čierne podväzky.“ On nereagoval. A potom jej kúpil spodné nohavičky s Charlotte aux Fraises, s tým jahôdkovým dievčatkom a navrhol, že sa k nej nasťahuje. „To je nezmysel,“ odbila ho vtedy. „Nie som žiadna románová hrdinka. Nikdy by som neuniesla ťarchu viny. Dovolím ti so mnou žiť nanajvýš hodinu denne.“ Svoje vážne slová vždy zhadzovala smiechom.
Vtedy, keď od nej v noci odchádzal, tak spomínal. Mal pred sebou dlhú cestu. Z minibytu v centre až do toho domčeka na kľúč. Mal čas premýšľať. Spomínal i na ten zásadný večer. Na večer, kedy sa zoznámili. Nikdy naň nezabudne. V ten večer totiž jeho manželka rodila.
