Znásilnená vlastným otcom

Školské prázdniny boli pre mňa najhoršie. V škole som mala aspoň pár hodín, keď som sa nemusela ocka báť. Ale cez prázdniny nebolo pre mňa úniku. Napokon som musela celé týždne tráviť zatvorená doma pri domácich prácach a skákať okolo našich chlapov. Sabína mi pomohla iba zriedka, a tak som sa cítila ako otrokyňa. Ako otrokyňa všetkých. A ak som niečo zbabrala, ocko ma zatiahol do pivnice a potrestal.

Využil akýkoľvek dôvod, aby na mne ukojil svoje diabolské, chlipné chúťky. Bol ako hrôzostrašný predátor. Nikdy som nevedela, kedy zaútočí. Raz som bola v kúpeľni, keď tam z ničoho nič vtrhol. Zamkol dvere a prikázal mi, aby som zostala stáť presne tam, kde som. Stála som v sprchovacom kúte a musela som sa k ockovi otočiť tvárou. To miesto bolo veľmi úzke, a tak som stála doslova pri ňom.

Ocko si stiahol nohavice a posadil sa na záchodovú misu. Musela som sa pozerať, ako sa začal ukájať a sťažka dychčal. Zhnusená som sa snažila odvracať zrak, ale on ma schmatol za vlasy a prinútil znovu sa pozerať. Bola som tak blízko, že som cítila jeho odporný plesňový pach, od ktorého sa mi vždy robilo zle. Potom ma schmatol za ruku a prinútil ma, aby som mu to robila ja.

Bolo to odporné. Nútil ma robiť to priamo tam, na klaustrofobickom stuchnutom záchode. Chcelo sa mi vracať. Chcelo sa mi utiecť niekam preč, a tak som sa pokúsila vzoprieť. On sa mi však o to zúrivejšie zakvačil do vlasov a pritiahol ma späť k sebe. Čím väčšmi som sa vzpierala a čím väčšmi to bolelo, tým väčšmi ho to vzrušovalo. Dnes už viem, že práve to ho dokázalo skutočne priviesť na vrchol.

Hlavu som mala plnú iracionálnych myšlienok. Chcela som zomrieť, no súčasne som sa bála, že ma ocko zabije. Potom nasledovalo zachrčanie a bol odbavený. Natiahol si nohavice a bolo po všetkom. Lakťom ma odstrčil nabok a začal sa umývať.

„Pamätaj, ak čo len hlesneš, zabijem ťa,“ zasyčal a jeho oči boli ako chladné a temné jamy, plné nenávisti. „Si odporná a naničhodná a pôjdeš do pekla. To si také prekliate, diablom posadnuté dievča ako ty zaslúži.“

Potom mi zabuchol dvere pred nosom a vzápätí som počula jeho kroky klopkať dolu schodmi. Naklonila som sa nad umývadlo a začala som vracať a vracať, div som si nevyvracala aj črevá. Vracala som, až zo mňa šla číra žlč. Jeho odporný, nechutný pach som však nevedela zahnať. Už nikdy sa nedokážem od neho očistiť.

Ocko nevynechal jedinú príležitosť pripomenúť mi, že nikdy nechcel dievča. Uvedomovala som si, že jeho zneužívanie vyprovokovalo aj moje vzdorovité správanie, to, že som sa proti nemu postavila. V snahe pomôcť mame som sa sama ocitla v palebnej línii. Môj vzdor spustil jeho hnev, ktorý sa rozvinul do nespútaného násilia. Dospel k názoru, že som neúctivá, prekliata dcéra, z ktorej musí vymlátiť akýkoľvek odpor. Odtiaľ bol už iba krok, aby naplno prepuklo jeho bezuzdné sexuálne násilie, ktoré na mne páchal.

Asi po roku či dvoch sústavného zneužívania začala sa proti mne obracať aj moja mama. Aj ona mi začala nadávať, že som naničhodná a zbytočná. Akoby choroba môjho otca nakazila celú rodinu. Uvedomovala som si, že hlavným zmyslom existencie aj iných prvorodených dievčat z našej ulice je pomáhať v domácnosti. No všetky mi pripadali oveľa slobodnejšie a šťastnejšie, než som bola ja, a navyše robili sotva zlomok z toho, čo som musela robiť ja. Nevedela som si vôbec predstaviť, že by ktorúkoľvek z nich tak hrôzostrašne zneužívali.

Keby to tak aj bolo, nepovažovala som za pravdepodobné, že by si to ktokoľvek z našej komunity všimol.

--pokračovanie v pondelok---

Ak vás príbeh zaujal, knihu Imámova dcéra si môžete kúpiť TU.