Syndróm vyhorenia: Hrozí aj vám?
V USA je uznaný ako choroba z povolania. V počiatkoch bol používaný len v súvislosti s narkomanmi v chronickom štádiu. Až neskôr ním boli označovaní i pracujúci ľudia, ktorí prejavovali letargiu, zúfalstvo a bezmocnosť. Čo by ste mali vedieť o syndróme vyhorenia?
Vyhorenie (burnout) sa týka predovšetkým práce a jeho charakteristickou črtou sú permanentné pochybnosti o jej zmysle. Z tohto dôvodu ho nemožno zamieňať s depresiou, ktorá sa vzťahuje na viaceré krízové oblasti, hoci citové a mentálne vyčerpanie je spoločným menovateľom v oboch prípadoch.
Aký je jeho priebeh?
V súvislosti s vyhorením treba poznamenať, že vzniká postupne. Celkovo ho možno rozdeliť do troch fáz, ktoré sú dôsledkom akejsi „predfázy“. V rámci nej človek pracuje na plný plyn a snaží sa podať čo najlepší výstup. Napriek tomu však nie je šťastný, cíti sa podhodnotený a so svojim výkonmi nespokojný.
V prvej fáze začína mať jedinec pocit, že nič nestíha. Stráca systém, ktorý je východiskovým bodom pre nástup druhej fázy. Počas nej sa začínajú prejavovať symptómy ako úzkosť a prehnaná aktivita, ktorej výsledkom je však chaotické konanie. V poslednej, tretej etape „vyhorenec“ stráca akýkoľvek entuziazmus, záujem, prevláda u neho únava, sklamanie a vyčerpanie.
Aké sú príznaky?
-
nespavosť
-
celková nespokojnosť
-
problémy v medziľudských vzťahoch
-
depresia a úzkosť
-
únava a s ňou spojená nižšia výkonnosť
-
neschopnosť uvoľniť sa
-
emocionálna nestabilita
-
telesné ťažkosti (tráviaci trakt, dýchacie problémy, kardiovaskulárny systém ...)
-
tendencie k častejšiemu užívaniu psychoaktívnych látok (alkohol, tabak, ... )
Kto je ohrozený?
Syndróm vyhorenia najčastejšie postihuje tých, ktorí pracujú s ľuďmi. Lekári, zdravotné sestry, psychológovia, právnici, učitelia, policajti, telefónni operátori a iní – rizikových zamestnaní je skutočne dosť. Taktiež zbystrite pozornosť v prípade, ak máte sklony k workoholizmu, perfekcionizmu a neviete odmietnuť stále nové pracovné úkony.
Ako sa ho zbaviť?
V prvom rade je dobré usporiadať si v hlave myšlienky. To znamená pretriediť úlohy, zadefinovať kariérne plány, vyjadriť vlastné ambície, prípadne poupratovať rebríček hodnôt. Pomôcť môže i dlhšia dovolenka spojená s načerpaním nových síl. Na škodu nie je ani zmena povolania. Avšak, pokiaľ vás sužuje depresia, mávate samovražedné myšlienky a pociťujete silnú úzkosť, vyhľadajte pomoc psychológia či psychiatra. V tomto štádiu si už sami určite nepomôžete.
Je možné sa mu vyhnúť?
Gro celej prevencie spočíva vo vlastnom postoji k svojej práci. V boji proti syndrómu vyhorenia určite pomáhajú korektné vzťahy s ľuďmi, dobrá organizácia práce a pracovného času, umenie vychutnať si voľný čas a tiež schopnosť povedať „Nie“.
Prípadov pribúda
A dôvodov je hneď niekoľko. Ľudskú pracovnú silu dokáže neraz nahradiť moderná technológia. To má za následok potrebu menšieho počtu zamestnancov. Zvyšuje sa počet nezamestnaných, dochádza k poklesu miezd. Ľudia musia neraz vziať i prácu, o ktorej vedia, že ich neuspokojí, no existenčné problémy nepustia. A v neposlednom rade: neustále musíme presviedčať svojho zamestnávateľa, že si prácu zaslúžime a máme na ňu. Pre kariéru sa predsa treba obetovať. Tento názor v sebe pestujeme až do chvíle, keď nás prepadne pocit vyčerpania a nezmyselnosti ... prvotných príznakov syndrómu vyhorenia.