Opäť nesprávny? Podľa čoho si vyberáme mužov?

Po každom stroskotanom vzťahu rozmýšľate, kde bol zase problém. Nemá cenu spätne rozmýšľať, čo bolo tým hlavným impulzom, že to opäť nevyšlo. Aj tak už nikdy neprídete na to, ktorý dátum bol ten prelomový a ktorá udalosť z vášho krásneho vzťahu spravila niečo neznesiteľné. Môžete sa ale zamyslieť nad tým, čo mali všetci účastníci vašich stroskotaných vzťahov spoločné. Možno sa budete čudovať, ale určite niečo nájdete.

 

Odborníci tvrdia, že je úplne prirodzené, že si hľadáme partnerov podobných tým bývalým. Je to v podstate znak našej vlastnej osobnosti, pretože vieme, čo chceme a väčšinou sa naše predstavy nemenia. Možno sa  vždy zamilujete do zamysleného romantika, možno do uponáhľaného workoholika, možno do niekoho, komu by ste chceli pomôcť. Možno sú spoločné črty vašich bývalých úplne do očí bijúce, no možno sú tak skryté, že si stále myslíte, že to nemôže byť pravda.

 

Psychológovia tvrdia, že to, akých ľudí si vyberáme, je súčasťou našej osobnosti. A človek sa predsa nikdy nemení, takže to, čo nás priťahuje, ostane navždy. A my si len hľadáme tieto vlastnosti, ibaže vždy zahalené v inej vizáži.

 

„Keď sa tak nad tým zamyslím, tak každý môj priateľ bol z iného cesta, ale niečo mali naozaj spoločné. Jeden bol športovec, druhý manažér a tretí nezamestnaný lenivý snaživec, ktorý by chcel stále v niečo preraziť, ale nič sa nedarí. Zdalo by sa, že boli úplne odlišní, ale v podstate to boli všetko muži na dne, ktorí potrebovali pomôcť. Takže ako svoju vlastnosť by som dala akúsi potrebu ukazovať mužom, ako správne žiť a poúčať ich. Športovcovi som sa snažila nájsť prácu, ktorú môže robiť aj vtedy, keď prekročí istú vekovú hranicu. Manažér bol psychicky na dne, lebo bol vyčerpaný a nedokázal sa zatriediť do bežného života. Jeho som chcela naučiť, ako sa má žiť v súkromí a zároveň zvládať prácu. A tretiemu som snažila pomôcť vo všetkých smeroch...“ hovorí tridsaťjedenročná Hana.

 

Spoločný bod medzi svojimi bývalými našla aj dvadsaťsedemročná Soňa: „Všetci moji muži pracovali na vysokých postoch. Nešlo mi o ich peniaze, ale o ten pocit, že sú dôležití, dominantní, nadradení a že majú v rukách moc. Milujem ich sebavedomý pohľad a držanie tela. Každý vzťah ale stroskotal na tom, že nemali na mňa čas. A hoci som vždy vedela, že takýto muži majú radšej svoju prácu ako svoju ženu, vždy som znovu vstúpila do tej istej rieky. A vždy po pár mesiacoch znovu plakala.“

 

Či už sú ich spoločné vlastnosti viditeľné alebo nie, vždy tam sú. Vždy si vyberieme to, čo je nám samým vlastné. Niektoré ženy sa pokúsili prelomiť ľady a nájsť si niekoho z úplne iného cesta. Ale tie vzťahy ich nebavili. „Každý môj partner bol rodinný typ, ktorý miloval papučovú kultúru. No mne sa už nechcelo sedieť doma pred televízorom, tak som si cielene našla parketového leva, ktorý so mnou hýril každú sobotu. No zrazu mi začal chýbať ten televízor,“ tvrdí dvadsaťšesťročná Ivica. 

 

Asi nemá zmysel cielene hľadať pravý opak našich bývalých partnerov. Veď naše podvedomie najlepšie vie, prečo chceme práve týchto mužov. Ale čo ak stroskotá ďalší vzťah? Možno si v niektorých prípadoch stačí len uvedomiť, niektoré chyby sa tolerovať dajú a že aj ten najideálnejší muž ich má veľa. Nehľadajme ideály, ale kompromisy... V tom, po čom túžime, sa predsa kompromis nájsť dá...