Rodičia, koniec výživnému!

OTÁZKA: Som 10 rokov rozvedený, syn má 23 rokov a navštevuje vysokú školu v Česku, hoci mám podozrenie že má školu prerušenú, je nejaké obmedzenie dokedy mám naň platiť výživné, lebo môže isť zo školy do školy do nekonečna. Ďakujem.

Náš právny poriadok nepozná konkrétny časový medzník, kedy zaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom, ako napr. dovŕšením plnoletosti. Ku každému prípadu preto treba pristupovať individuálne a posudzovať ho nielen z hľadiska veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu a subjektívnych okolností, ale i jeho individuálnych zárobkových možností a schopností. V zmysle zákona o rodine je rodič dieťaťa povinný prispievať na jeho výživu až do času, kým dieťa nebude schopné sa samé živiť. Samozrejme zákonodarca nemal na mysli také krajné prípady, keď sa deťom takpovediac nechce do práce a volia cestu „večného študenta“, ktorý ide z jednej školy do druhej alebo si ani po ukončení školy nehľadajú prácu. Naproti tomu zákon chráni „neobmedzenou“ vyživovacou povinnosťou rodičov tie deti (bez ohľadu na vek), ktoré v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu nikdy nedosiahnu schopnosť samostatne sa živiť.

V prípade študujúcich detí je judikatúra pomerne ustálená v právnom názore, podľa ktorého ak dieťa skončí strednú školu (i odbornú) a pokračuje v štúdiu na vysokej škole (aj iného zamerania), má sa za to, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a nie je schopné sa samo živiť, súčasne sa ale prihliada i na formu štúdia. Denné štúdium prezumuje závislosť študenta od výživy rodičov, naproti tomu externá forma štúdia vytvára študentovi podmienky k tomu, aby vlastnou činnosťou získalo pravidelný príjem a tým i schopnosť uspokojovať svoje potreby z vlastných zdrojov. Pri externom štúdiu sa neprihliada len na objektívnu existenciu trvalého príjmu zo zamestnania či podnikania, ale i na potenciálne nadobudnutie schopnosti samé sa živiť. V ukončení vzdelania v určitom odbore na strednej popr. vysokej škole vidia súdy (i keď nie bez výnimky) nadobudnutie tejto schopnosti a v konaní o zrušení vyživovacej povinnosti k dieťaťu rozhodujú zväčša v prospech rodiča. Pod ukončením prípravy na povolanie sa však nerozumieme len úspešné ukončenie štúdia, či vyradenie študenta zo štúdia, ale i prerušenie štúdia. Súdy pri rozhodovaní o návrhu povinného rodiča o zrušení vyživovacej povinnosti k dieťaťu z dôvodu prerušenia štúdia zvyknú návrhu rodiča spravidla vyhovieť. Vychádzajú z toho, že v čase keď o tomto návrhu rozhodujú, sa dieťa z dôvodu prerušeného štúdia prestalo sústavne pripravovať na povolanie. Keďže v zmysle § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie je pre rozhodovanie súdu relevantné, či dieťa v budúcnosti obnoví prerušené štúdiu (ide o neistú, hypotetickú realitu). Súdy sa však zaoberajú dôvodmi prerušenia štúdia a vyhodnocujú i komplexnú situáciu a možnosti dieťaťa. Ak by dieťa nakoniec predsa pokračovalo v prerušenom štúdiu a naďalej by nebolo schopné uspokojovať svoje potreby z vlastných zdrojov, môže dieťa následne požiadať o opätovné určenie výživného.

Bolo by vhodné, aby ste si preverili u syna a v prípade ochoty konkrétnej školy aj priamo v nej, či má Váš syn štúdium na vysokej škole prerušené a ak áno z akého dôvodu. V prípade prerušenia štúdia sa pokúste zistiť, akou formou využíva Váš syn čas získaný prerušeným štúdiom, napr. iným dovzdelávaním sa, či pracovnými činnosťami, a pod. Ak zistíte, že sa počas prerušeného štúdia zamestnal a má pravidelný príjem, podajte návrh na zrušenie výživného. Avšak ak dosahuje iba skutočne ojedinelý príjem popri štúdiu (príležitostné brigády), Vaša vyživovacia povinnosť trvá naďalej. V prípade, že Vám Váš syn nezdokladuje dennú formu štúdia školy, vyzve ho k tomu súd v konaní o zrušení výživného. Ak by dieťa prerušilo štúdium napr. z vážnych zdravotných dôvodov, vyživovaciu povinnosť súd pravdepodobne nezruší.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu naproti tomu môže za určitých okolností zaniknúť aj v prípade keď sa dieťa síce nie je schopné samé živiť, ale  uzavrelo manželstvo. Od toho okamihu vyživovacia povinnosť manželov predchádza vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu, ktorá má už len podpornú funkciu (ak by manžel nebol spôsobilý zabezpečiť všetky odôvodnené potreby).

Neustále študovanie na viacerých vysokých školách za sebou súdy budú vyhodnocovať individuálne, najpravdepodobnejšie však vyhodnotia pokračovanie vyživovacej povinnosti ako neúčelné, keďže po úspešnom ukončení štúdia na jednej vysokej škole vznikla objektívna možnosť dieťaťa samé sa živiť. Každopádne je vhodné podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. 

I keď sa po ukončení prípravy na povolanie dieťaťu nepodarí uplatniť sa na trhu práce, ale vznikne mu nárok na sociálne dávky, posudzuje sa to ako  vznik schopnosti (i keď len potenciálnej) samostatne sa živiť.