Presunúť na hlavný obsah

TOP fakty o fajčení, o ktorých ste možno (ne)vedeli

Zdravie a relax

Negatívny vplyv cigariet na naše zdravie netreba hádam nikomu extra zvlášť pripomínať. Ohrození početnými ochoreniami sú ako fajčiari, tak i nefajčiari. Alarmujúcich informácií, ktoré s nikotínom bezprostredne súvisia, je však neporovnateľne viac.

Zdroj Profimedia

 

  • Počet fajčiarov za Zemi odhadovaný na 1,3 miliardy, pričom na následky fajčenia zomrie každú hodinu 560 ľudí (čiže 13 400 ľudí každý deň). Tri štvrtiny z nich žijú v krajinách s nízkymi, respektíve nižšími strednými príjmami. 
 
  • Každá vyfajčená cigareta skracuje život o 5 minút. 
 
  • Ak sa počty fajčiarov budú zvyšovať súčasným tempom, zomrie v roku 2020 na následky fajčenia celosvetovo 10 miliónov ľudí.
 
  • Vyplývajúc z prieskumu Eurobarometer, na Slovensku fajčí zhruba 2.300.000 ľudí, pričom neustále rastie počet mladistvých fajčiarov do 18 rokov. Na choroby spôsobené fajčením zomrie u nás zhruba 350 ľudí za týždeň. Dve tretiny ľudí, ktorých smrť spôsobila závislosť na nikotíne, je mladších ako 65 rokov.

 

  • 9 z 10 fajčiarov začne fajčiť pred 18. rokom a preto je fajčenie miestami nazývané i detskou chorobou. 
 
  • Fajčí viac dievčat, ako chlapcov. 
 
  • Ak fajčia obaja rodičia, pravdepodobnosť fajčenia u dieťaťa je štvornásobne vyššia než u dieťaťa z nefajčiarskej rodiny
 
  •  V súčasnej dobe je približne 9 - 13% tehotných žien aktívnymi fajčiarkami, 37% žien pasívnymi fajčiarkami.
 
  • Deti matiek, ktoré boli počas tehotenstva vystavené pasívnemu fajčeniu alebo fajčili, majú po narodení asi o 150 g menej. To predstavuje výrazný hendikep pre ich ďalší život.
 
  • Riziko samovoľného potratu zvyšujú cigarety až o 50%.
 
  • Aj krátkodobé vystavenie pasívnemu fajčeniu (už po 30 minútach sú viditeľné zmeny v prietoku krvi koronárnymi cievami) má veľký vplyv na ischemickú chorobu srdca. Pasívni fajčiari majú o 23% zvýšené riziko tohto ochorenia.
 
  • Nebezpečenstvo infarktu myokardu je takmer dvakrát vyššie u ľudí, ktorých partner fajčí, prípadne ktorí musia pracovať v zafajčenom prostredí.
 
  • Pasívne fajčenie zvyšuje riziko cievnych mozgových príhod ("mozgová mŕtvica") až o 82%.
 
  • Najčastejšou príčinou smrti v dôsledku fajčenia sú choroby srdca a ciev (predovšetkým infarkty, mŕtvice a uzatváranie ciev na nohách), chronické pľúcne ochorenia sú zo 75% spôsobené fajčením cigariet. 
 
  • Fajčenie v kombinácii s alkoholom zvyšuje riziko vzniku nádorov, teda rakoviny v dutine ústnej, hltanu, hrtanu a pažeráka.
 
  • Fajčenie spôsobuje zníženie počtu spermií v priemere o 22% (v maxime o 57%) a až 20% porúch erekcie.  
 
  • Počas 5 rokov po skončení užívania antikoncepcie sa nepodarí otehotnieť asi 5% nefajčiarok, 11% stredne silných fajčiarok (10 - 20 cigariet denne) a 20% silných fajčiarok (20 a viac cigariet za deň).
 
  • 70% dospelých fajčiarov by chcelo prestať fajčiť.
 
  • Pokiaľ sa fajčiar rozhodne prestať sám bez pomoci liekov a terapie, predpokladom je 3% šanca na úspech. Ak vyhľadá odbornú pomoc, napríklad v podobe skúseného terapeuta, má veľmi optimistické vyhliadky, a síce, vyše 40% šancu skoncovať s týmto zlozvykom.
 
  • Fajčí 16% lekárov, 40% zdravotných sestier a 20% medikov.
 
  • V psychiatrických liečebniach fajčí takmer 90% pacientov, no len dvaja zo sto to majú uvedené i v zdravotníckej dokumentácii.
 
  • Ak niekto fajčí celý život a náhle prestane, riziko rakoviny sa u neho zníži na hodnotu nefajčiara až po 10-15 rokoch.
 
  • V organizme fajčiara je 5x viac kadmia (jedovatý ťažký kov) ako v tele nefajčiara.
 
  • Ten, kto vyfajčí 40 cigariet za deň, čelí za 6 dní takému rádioaktívnemu žiareniu, ako by si nechal urobiť röntgenový snímok pľúc. 
 

 

Foto Profimedia Zdroj Danka