Aká bola výchova v hereckej rodine Farkašovcov?

Kristína Farkašová: Otec mi dal priveľa lásky

Bol váš otec typickou hlavou rodiny?
V našej rodine takéto stereotypy nikdy neboli. U nás boli hlavou rodiny všetci - aj my deti. Všetci sme fungovali rovnocenne.

Venoval vám otec veľa času?
Určite áno. Otec bol častejšie v práci ako mama, ktorá mala dlhé roky kanceláriu doma. Otec však prišiel domov vždy, keď mal v robote voľnú chvíľku. Pamätám si dokonca, že keď mal počas dňa pauzu v natáčaní, chodil domov aj v rôznych rozprávkových kostýmoch. Venoval sa nám naozaj veľa. Ocko má totiž deti veľmi rád a dodnes má takú detskú fantáziu.

Padlo niekedy aj výchovné zaucho?
Nikdy. Ocko riešil problémy dlhými dialógmi za kuchynskými dverami. Niekedy by sme však ako deti radšej boli uprednostnili rýchle "ručne-stručne", ako tie dlhé psychologické porady.

Aký má postoj k domácim prácam?
Normálne zvláda všetko, ale je to chlap, a tak si možno vždy neuvedomí, čo všetko treba v domácnosti spraviť. Mama preto chlapom, otcovi a bratovi, píše zoznam úloh. Ale samotnú realizáciu už zvládnu sami. Najradšej však ocko varí.

Zvládol by aj materskú?
Určite áno. Len my by sme to už asi teraz nezvládli.

V čom vás ovplyvnila jeho výchova?
Dal mi akýsi zmysel pre spravodlivosť - možno až naivný, pretože neraz vedie k sklamaniu. Každý rodič podvedome vychováva dieťa na svoj obraz a my s otcom sme si veľmi podobní. Obaja sme citliví - niekedy až priveľmi. Máme silný vzťah k deťom, zvieratám či rodine. Vďaka nemu beriem aj hereckú prácu veľmi zodpovedne. On v tomto "maká" na 200 percent.

Radí vám aj dnes, keď ste už dospelá?
My s bratom sme boli vždy pomerne samostatní. Ale samozrejme, že si z rodičov a výchovy berieme veľa - hoci si to možno v prvom okamihu neuvedomujeme. O práci sa s otcom veľmi neradím, to pre nás nie je až také dôležité. Sú dôležitejšie témy, o ktorých sa dá rozprávať. Keď sa však ocitnem v nejakej kríze, rada si vypočujem jeho názor na celú vec.

Je niečo, čo celkom ako otec nezvládol?
Uvedomujem si, že mi naši dávali príliš veľa lásky. Znie to zvláštne, však? Ale keď človek vyrastie a dostane sa do toho
naozajstného dospeláckeho sveta, zistí, že všade to tak nefunguje. Musím povedať, že som z toho niekedy zúfalá. Bolo by na svete jednoduchšie, keby každý pochádzal z takej láskyplnej rodiny.

Myslíte, že patriarchát v rodine je už minulosťou?
Nezastávam ani patriarchát, ani matriarchát - uprednostňujem rovnoprávnosť. Niektorí muži sa tomu čudujú, lebo už zo šlabikára sú naučení, že mama varí a otec číta noviny. Ale ja s tým nesúhlasím a ani u nás doma to tak nikdy nebolo. Ale vnímam, že niekedy to v okolitých pároch tak je - zväčša si to ženy aj uvedomujú, ale nevedia, ako s chlapom pohnúť.

Boris Farkaš: Od autoritatívneho otca mám ďaleko

Ste typickým otcom - hlavou rodiny?
Aby sa človek mohol nazvať hlavou rodiny v pravom zmysle slova, mal by byť k dispozícii stále, a nie riadiť rodinu len tak pro forma. Moje aj manželkine zamestnanie si však vyžaduje nepravidelný pracovný čas. A tak boli u nás vlastne dve hlavy rodiny – podľa toho, kto bol doma. Je dobre, keď sa partneri v tejto úlohe menia a vedia za seba navzájom zaskočiť.

Koľko času ste deťom venovali?
Snažil som sa byť doma s deťmi čo najviac. Dokonca som odmietol aj niektoré dlhodobejšie roboty, aby som sa im mohol venovať.

Padlo niekedy aj výchovné zaucho?
Zaucho nepadlo nikdy. My sme deti netrestali a myslím, že sa nám to aj oplatilo.

Aký máte postoj k domácim prácam?
S manželkou sme si nikdy nedelili napevno úlohy. Kto mal čas, ten robil. Nemyslím, že domáce práce sú len vecou ženy. Predsa ju nenechám po príchode z roboty ešte spraviť všetky domáce práce samú. Povysávať, umyť riad alebo pranie či varenie zvládam bez problémov. Žehlenie nemám rád, ale keď treba, rovné plochy mi idú celkom dobre.

A čo materská, trúfli by ste si na ňu?
Materskú dovolenku by som si zobral bez problémov. Keď boli deti ešte malé, manželka odcestovala asi na mesiac do Ameriky, a tak som sa o ne staral ja. Robilo mi to radosť a nemal som s tým nijaký problém. Dokonca som bol na to hrdý.

Čo deti po vás určite nezdedili?
Syn zmaturoval na samé jednotky, tak som trochu zaskočený, čo sa stalo s mojimi génmi. Moju nelásku k prírodovedným odborom nezdedili.

Radíte z pozície hlavy rodiny deťom aj dnes, keď sú už dospelé?
Rodič potrebuje radiť deťom asi po celý život. Robím to občas aj ja, hoci nerád. Uvedomujem si, že my radíme zo svojej skúsenosti a pohľadu. Dnes sú však úplne iné časy ako v mojej mladosti, mladí sú v úplne inej situácii, ako sme boli my. Samozrejme ich nenútime, aby sa správali presne podľa rady. Vždy si však svoju cestu nájdu. A tak to má byť - veď sme to robili aj my.

Je niečo, čo ste možno ako otec celkom nezvládli?
Nejaké zásadné výhrady k môjmu otcovskému pôsobeniu nemám. To môže človek mať vtedy, keď je zo svojich detí nešťastný. Nikdy som nemal problém sa deťom ospravedlniť, keď som niečo "prepískol".

Ako zvládate klasické otcovské povinnosti ako opravovanie nábytku či elektriny?
Máme chalupu a tie veci, ktoré som sa naučil v mladosti – urobiť policu alebo opraviť kontakt - sú pre mňa bežné. V elektronike však toho už dnes veľmi nenaopravujete, je to priveľmi zložité.

Myslíte, že patriarchát v rodine je už minulosťou?
Vôbec nie - veľa rodín tak žije. Niektorí muži neberú prácu svojich žien vážne alebo im dokonca zakazujú pracovať úplne. Aj dnes sú muži, ktorí si chcú takto silou-mocou uzurpovať postavenie hlavy rodiny. Podľa mňa je to prežitok. Ženy sa dostávajú do mužovho područia a sú od neho závislé - ekonomicky aj inak. To považujem za zlú vec. Mnoho žien sa potom neodváži ani rozviesť. Myslia si, že samy nevyžijú, a tak radšej trpia do konca života. Myslím si však, že svet sa láme a pomaly, ale iste speje k rovnoprávnosti – hoci je to dlhá cesta.

Text: Elena Zemková pre Pravda Ženy
Foto: Ivan Majerský, Robert Hüttner pre Pravda Ženy