Čo trápi ženské srdcia

Dobrá správa: My ženy žijeme priemerne o 8 rokov dlhšie ako muži.
Zlá: Znamená to pre nás aj to, že tretinu života prežijeme v menopauze bez ochrany estrogénov, čo má nepriaznivý vplyv na naše srdce a cievy.

Viac ako polovica žien v konečnom dôsledku zomiera na srdcovo-cievne choroby, to je viac ako v prípade mužov. A zas niečo pozitívne: Ženské telo, naše srdce, látková premena, údajne omnoho lepšie odpovedajú na odporúčané zmeny v životnom štýle!

"Srdcovo-cievne ochorenia u žien sú zatiaľ nepoznaným nepriateľom," myslí si doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
"Ženy sa boja rakoviny prsníka, ale tá je príčinou smrti 3 percent európskych žien.

Na choroby srdca a ciev ich však zomrie 56 percent." Úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby je dokonca 2- až 3-násobne vyššia ako úmrtnosť na všetky onkologické ochorenia dohromady! "Čo sa týka úmrtí na ischemickú chorobu srdca a cievnu mozgovú príhodu, ženy sú na tom dokonca horšie ako muži,“ tvrdí prof. MUDr. Ján Murín z I. internej kliniky LF UK v Bratislave.

Srdcovo-cievne ochorenie vzniká u žien v porovnaní s mužmi asi o desať rokov neskôr. Väčšinou ide teda až o obdobie po menopauze. Dôvodom sú ženské pohlavné hormóny estrogény, ktoré do istého veku ženský organizmus chránia.

V období po prechode ich produkcia klesne a ženy vo všetkých číslach chorobnosti a úmrtnosti srdca a ciev dobehnú, dokonca aj predbehnú mužov. Vysvetlenie je aj v mužskom spôsobe života, ktorý sme si v poslednom období osvojili – dlhodobý stres v zamestnaní, nezdravý životný štýl v podobe nevhodného a zle rozloženého stravovania, cigarety, chronický nedostatok pohybu.

Donedávna typická mužská diagnóza - infarkt - sa však čoraz častejšie objavuje aj u hormonálne aktívnych žien, najmä ak fajčia, sú obézne, trpia vysokým krvným tlakom a cukrovkou. Ženy majú na rozdiel od mužov menšie tepny zásobujúce srdcový sval, takže s rozbehnutím procesu ich kôrnatenia odolávajú aterosklerotickým plátom kratší čas.
Ženy navyše častejšie ignorujú príznaky infarktu, omnoho väčšmi sa totiž obávajú iných diagnóz.

"Pri srdcovej príhode ženy dlhšie čakajú na akútnu odbornú starostlivosť, dlhšie trvá aj rozpoznanie diagnózy. Neskôr aj zriedkavejšie užívajú lieky dokázateľne znižujúce úmrtnosť pre problémy so srdcom, ako sú betabokátory, aspirín a podobne," konštatuje doc. Goncalvesová. "Dvakrát častejšie v porovnaní s mužmi umierame aj v prvých týždňoch po srdcovej príhode, ale aj po voperovaní bajpasu. Navyše pri klinických výskumoch týkajúcich sa srdcovo-cievnej problematiky ženy tvoria len štvrtinu účastníkov."

Štyridsaťpäťka - magická hranica
Čo sa to vlastne so ženami udialo? "Ak bola v roku 1900 priemerná dĺžka života ženy 50 rokov, po roku 2000 je to 82 rokov," konštatuje MUDr. Radmila Sládičeková, gynekologička z Bratislavy. Inými slovami - v minulosti ženy v menopauze zomreli z iných dôvodov a problémov s kôrnatením tepien sa vlastne ani nedožili. Kedysi boli najväčším zabijakom infekčné ochorenia, dnes sú postrachom choroby srdca a ciev.

 "V Európe menopauza u žien priemerne nastáva medzi 45. a 55. rokom života," konštatuje ženská lekárka.
"Nástup menopauzy však môže urýchliť aj gynekologická operácia, rôzne iné ochorenia, rodinné dispozície, výživa, stres, fajčenie a podobne. Menopauza vlastne znamená poslednú menštruáciu. Pomenovaním klimaktérium sa zas nazýva obdobie života ženy, v ktorom postupne dochádza k vyhasínaniu funkcie vaječníkov." Okrem známych akútnych príznakov počas klimaktéria, ako sú návaly tepla, potenie, búšenie srdca, podráždenosť, depresie a mnohé iné, ktoré žena evidentne vníma a obyčajne ju aj privedú do gynekologickej ambulancie, v organizme sa postupne a nebadane deje aj niečo iné.

Nedostatok estrogénov vedie k poruche látkovej premeny tukov, následkom čoho vzniká ateroskleróza. "Hladina cholesterolu u ženy po menopauze vo výške 6,4 mmol/l znamená dvojnásobný výskyt ischemickej choroby srdca v porovnaní so ženou, ktorá má hladinu 5,3 mmol/l," hovorí MUDr. Sládičeková. A aj to je už zvýšená hladina, pretože zdravý človek by mal mať celkový cholesterol do 5,0 mmol/l. Čo sa týka podávania hormonálnej substitučnej liečby, to je kapitola sama osebe. O jej vplyve na srdcovo-cievny systém ženy sa diskutuje. Dĺžka podávania by nemala prekročiť 5 rokov. "Riziko jej podávania z hľadiska infarktu, trombózy, embólie či cievnej mozgovej príhody sa zvyšuje po 60. roku života a pri dlhodobom užívaní," konštatuje doc. Goncalvesová. V odôvodnených prípadoch však má jej užívanie mnohé prínosy.

"Menopauzu by ženy mali riešiť skôr, ako si myslia," pokračuje. Nečakať na to, kým sa ocitnú s vysokým cholesterolom, nadhmotnosťou či nebodaj infarktom v ambulancii lekára. V istom veku sa už priberá omnoho ľahšie, je to nespravodlivé, ale je to tak.

Vek 45 rokov je hranica, keď ženy chlapov v rámci rizikových hodnôt obvodu pása bezkonkurenčne predbehnú. V prípade žien je kritická hodnota od 88 cm, jestvujú však aj prísnejšie kritériá hovoriace o 80 cm. Koľko máte vy? Tá istá veková hranica platí aj pre zvýšený cholesterol. Aj tu ženy okolo päťdesiatky so zvýšeným cholesterolom v počte predbiehajú mužov. Podčiarknuté a zrátané: Vo chvíli, keď ženy prídu o "estrogénovú výhodu", stávajú sa teda z hľadiska infarktov a porážok ešte viac ohrozeným druhom ako chlapi. Štart na Valentína
"Používam tzv. zipsovú metódu," odpovie doc. MUDr. Jana Jurkovičová, Csc., zo Združenia pre zdravie a výživu, keď sa jej opýtate, ako to robí, že je taká štíhla.

"Znamená to, že ak sa mi podarí zapnúť si sukňu, všetko je O. K. Nejdem si kúpiť novú, musím schudnúť do tej pôvodnej. Samozrejme, po menopauze som začala aj ja pociťovať, že sa na mňa kilogramy lepia rýchlejšie. Nerozhodla som sa však pre nákup väčších konfekčných veľkostí, o to viac som bola nútená hýbať sa, strážiť si svoju hladinu tukov v krvi, rozmýšľať, čo si dám do úst. Ak si žena pre seba nenájde čas, o všetkom sa zhovárame úplne zbytočne.

Kedysi som čítala prácu, kde kládli otázky rôznym ženám na tému zdravej výživy. Slobodné sa sťažovali: Vydatým, tým je hej, sú nútené denne variť pre rodinu zdravo, ja som doma sama, tak sa stravujem len úchytkom. Vydaté zas hovorili: Slobodné, tie sa majú, koľko len na seba majú času! Ja počas varenia zo všetkého ochutnávam, potom dojedám po rodine zvyšky a len priberám. Čo z toho vyplýva? Nevyhovárať sa a konať."

Znamená to vyhýbať sa nevhodným potravinám, tučnému mäsu a mliečnym výrobkom, údeninám, ale aj rafinovaným pekárenským výrobkom ako cukrovinky a rôzne sušienky, pretože tie obsahujú lacné stužené tuky zvyšujúce hladinu cholesterolu omnoho väčšmi ako samotné jedlá bohaté na cholesterol.

Podobne je to aj s lacnými margarínmi, na ktorých sa vyprážajú rýchle jedlá v rôznych fastfoodoch, ale aj v reštauráciách, kam možno denne chodíte v rámci pracovnej prestávky na obed. Ak už nič iné, neobjednávať si vyprážané jedlá a po návrate do práce "sa dojesť" kúskami nakrájanej čerstvej zeleniny. Šalátové bary, nanešťastie, na rozdiel od susedného Rakúska u nás nie sú samozrejmosťou. "Zdravý životný štýl a zdravé stravovanie je najlepšie dodržiavať počas celého života," podotýka doc. Jurkovičová. Pravda je však taká, že začať sa starať o svoje srdce nikdy nie je neskoro. Na štart sa možno postaviť hoci aj na Valentína.

Zdravé stravovanie znamená:

- nižší príjem tukov - chudé mäso, nízkotučné mliečne výrobky
- polynenasýtené mastné kyseliny - rastlinné tuky a oleje, tučné ryby, orechy
- vláknina - celozrnné obilniny, ovocie, zelenina
- rastlinné steroly - rastlinné oleje, orechy, semená, strukoviny, funkčné potraviny obohatené o steroly (znižujú hladinu cholesterolu tým, že zabraňujú jeho vstrebávaniu z tenkého čreva) - minerálne látky (vápnik, magnézium, draslík) - mlieko, ovocie, zelenina, strukoviny, kakao
- vitamíny (A, E, C) - ovocie, zelenina, rastlinné oleje, rybí tuk, klíčky
- fytoprotektívne látky - ovocie, zelenina, strukoviny, cibuľa, cesnak

Zdroj: Bianka Stuppacherová pre Pravda Ženy
Foto: Shutterstock