Uvažujete nad predmanželskou zmluvou? Advokátka Jana Martinková vám poradí

 

 

Po zániku manželstva prebiehajú mnohokrát dlhoročné spory bývalých manželov o rozdelenie spoločného majetku. Zákon vo všeobecnosti predpokladá, že podiely manželov na majetku by mali byť rovnaké, i keď sa pripúšťajú určité odchýlky. O tie však treba na súde aktívne bojovať. Predmanželská zmluva by mohla takýmto sporom predchádzať, nakoľko by sa podľa nej delil len ten majetok, na ktorom sa manželia, resp. snúbenci vopred dohodli. Zatiaľ však v našom právnom poriadku upravená nie je, takže ju ani nie je možné platne uzavrieť. Po inšpirácii z iných krajín, predovšetkým Českej republiky, kde sa uplatňuje už 15 rokov, sa to pravdepodobne v blízkej budúcnosti zmení.  V zmysle  legislatívneho zámeru vlády, by sa v novom Občianskom zákonníku mala zaviesť právna úprava manželskej zmluvy, ktorou by si manželia mohli v podstate "ľubovoľne" upraviť svoje majetkové vzťahy podľa vlastných predstáv a to ako pri uzavretí manželstva, tak i pred jeho uzavretím (predmanželská zmluva), i kedykoľvek v priebehu manželstva. Predmanželská zmluva  - teda zmluva uzavretá pred manželstvom snúbencami (s odkladacou podmienkou,  že sa manželstvo uzavrie) by  v zmysle navrhovanej právnej úpravy mala mať formu notárskej zápisnice. Snúbenci (resp. manželia) by v nej mali mať možnosť dohodnúť sa najmä na:

 

a) na systéme oddeleného majetku, pri ktorom by každý z nich nadobúdal veci a práva samostatne pre seba ( pri správe tohto majetku by si však mohli upraviť vzájomné zastupovanie),

b) alebo na rozšírení alebo zúžení rozsahu zákonného majetkového spoločenstva (obdobne aj na správe spoločného majetku),

c) alebo na vyhradení vzniku zákonného majetkového spoločenstva ku dňu zániku manželstva,

d) alebo na inej úprave majetkových vzťahov, avšak takáto úprava nesmie odporovať zákonu alebo dobrým mravom. 

 

Na zmiernenie možných negatívnych dopadov takejto autonómie vôle snúbencov /manželov/ pri úprave svojich majetkových práv sa uvažuje o zavedení nového pojmu "obvyklé zariadenie domácnosti manželov", do ktorého sa nebude dať zasahovať ani predmanželskou ani manželskou zmluvou. To má tvoriť súbor hnuteľných vecí slúžiacich pre bežnú potrebu domácnosti a manželia k nemu budú mať právo bezodplatného užívania (len užívania, nie neobmedzeného nakladania) bez ohľadu na to, ktorému z nich bude vlastnícky patriť. Inak by sa mohlo stať, že majetne silnejší manžel znemožní druhému manželovi reálne spolužitie v jednej domácnosti. Ak snúbenci pred manželstvom neuzavrú predmanželskú zmluvu, môžu zmluvu o majetkovom spoločenstve uzavrieť i neskôr pri uzatváraní manželstva alebo už ako manželia, no predtým by museli vyporiadať svoje doterajšie majetkové spoločenstvo (majetok nadobudnutý počas trvania manželstva). Ak by ani snúbenci ani manželia takúto zmluvu medzi sebou neuzavreli, uplatňoval by sa nich automaticky režim zákonného majetkového spoločenstva, do ktorého by patrili všetky vecné i záväzkové práva, ktoré by jeden z nich za trvania manželstva  nadobudol, pokiaľ by ich zákon z tohto zákonného majetkového spoločenstva priamo nevylučoval.  I keď súčasná právna úprava nedisponuje možnosťou uzavrieť predmanželskú zmluvu snúbencami, dáva manželom možnosť, teda po uzavretí manželstva, aby si dohodou vo forme notárskej zápisnice upravili - rozšírili alebo zúžili - rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako i vyhradili jeho vznik ku dňu zániku manželstva (napr. rozvodu), teda podobne ako to budú môcť učiniť už snúbenci v plánovaných predmanželských zmluvách. Ak manželia v súčasnosti napríklad nechcú, aby do BSM patrili výnosy alebo úžitky veci (úroky, nájom...), ktorá je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov alebo chcú zabrániť nežiaducemu dedeniu majetku potomkom jedného z manželov, dohodnú sa na zúžení BSM. Ak niektorý z manželov podniká s neobmedzeným ručením (živnostník, spoločník vo v.o.s.....) môže byť v záujme ochrany nepodnikajúceho manžela zúženie BSM alebo oddialenie vzniku bezpodielového spoluvlastníctva. V žiadnom prípade však nie je možné dohodnúť sa na absolútnom zrušení BSM, o tom môže rozhodnúť len súd. Treba myslieť i na to, že zúženie BSM sa nevzťahuje na už existujúce záväzky, ale až na tie budúce, a to tiež len v prípade, že dotyčný tretí subjekt o existencii manželskej dohody vedel. Preto je žiaduce, aby zmienka o existencii manželskej zmluvy bola obsiahnutá i v zmluve, z ktorej jednému z manželov vzniká záväzok voči tretej osobe. Naopak dohodou o rozšírení BSM sa manželia zaväzujú, že spoločne budú vlastniť i ten majetok, ktorý by podľa zákona spoločný nemal byť, napr. zdedený, darovaný, či reštituovaný majetok. Takéto dohody sú však zriedkavé. 

 

Predmanželské zmluvy by síce mohli predchádzať sporom o majetok po rozvode, otázne však je, či ich možné nevyvážené podoby, ku ktorým v niektorých prípadoch  iste dôjde, nevnášajú nežiaduci trhový prvok aj do manželstva, či nepopierajú jeho podstatnú zložku, a to rovnakú životnú úroveň oboch manželov. Predmanželské zmluvy totiž nezohľadňujú často krát peniazmi neoceniteľný prínos jedného z manželov na budovaní a udržiavaní majetkového "impéria" druhého manžela, napr. odbremenením zarábajúceho manžela od starostí o domácnosť, rodinu, výchovu detí atď.  Našťastie zatiaľ nehrozí, že by predmanželské zmluvy mali sledovať vzor  bizarných podôb amerických predmanželských zmlúv. Každopádne ani tak podľa mňa nie sú vhodné pre manželstvá, v ktorých sa po vzájomnej dohode jeden z manželov, najčastejšie žena, na relatívne dlhé obdobie vzdáva zárobkovej činnosti, resp. kariéry v prospech maximálnej starostlivosti o rodinu a deti. 

 

Avšak ani dnes nič nebráni snúbencom, aby si v záujme ochrany svojho majetku nadobudnutého pred manželstvom a tiež komplikovaným sporom po rozvode, spísali a svojimi overenými podpismi vzájomne odsúhlasili dokument, v ktorom zosumarizujú majetok, s ktorým jednotlivo vstupujú do manželstva. Tým sa výrazne zjednoduší prípadné vyporiadanie po rozvode.