Čo obsahuje pasterizované mlieko a ako vplýva na náš organizmus? Kvôli tomuto ho veľa ľudí nemôže

Mlieko patrí rozhodne k najviac diskutovaným potravinám v západnom svete a rozdeľuje ľudstvo na dva tábory. Tých, ktorí si nevedia bez mlieka predstaviť život a tých, ktorí ho odmietajú piť. Väčšina ľudí si pri predstave mlieka predstaví fialovú kravičku voľne sa pasúcu na krásnych zelených lúkach s panorámou alpských vrchov. Idylický horský život či kravičiek, ovečiek alebo kozičiek však väčšinou existuje iba v reklame. 

Začnime opäť u našej matky – u matky prírody. Pri nazretí do nej zisťujeme, že mliekom sa kŕmia iba mláďatá a aj tie utiekaju častokrát k inej strave. Človek je jediný tvor na planéte, ktorý pije mlieko iného živočíšneho druhu a dokonca i v dospelosti, keď ostatné cicavce už dávno prešli na inú potravu. Okrem toho, skutočnosť, že ľudský organizmus prestáva v dospelosti produkovať enzým laktázu, ktorý je pre strávenie mlieka nevyhnutný, jasne dokazuje, že dospelí ľudia pre svoju výživu mlieko vôbec nepotrebujú. Veľa ľudí zapíja jedlo pohárom mlieka, dokonca studeným. Mlieko sa však v žalúdku okamžite zráža a ak je v tej chvíli prítomná v žalúdku aj iná potravina, vzniknutá zrazenina sa na ňu okamžite nabalí. Tým danú potravinu odizoluje a zabraňuje jej kontaktu so žaludočnými štavami. To následne odďaluje jej trávenie, takže nastáva v žalúdku hnilobný proces.

Pasterizácia 

Pasterizácia je metóda tepelného sterilizovania tekutých nápojov alebo potravinárskych surovín, ktorú vyvinul v polovici 19. storočia Louis Pasteur. Nápoje sa ohrievajú pri teplote cca 70° C s jasným cieľom – zvýšenie trvanlivosti produktu. Čo je však následkom pasterizácie? Dochádza pri nej k zničeniu mliečnych enzýmov a taktieť narušeniu jedinečných mliečnych bielkovín. Takto upravené mlieko prichádza o laktázu, lipázu a ďalšie podporné enzýmy, takže je pre človeka takmer nestráviteľným produktom. Pasterizácii podliehaju aj syry, jogurty, či bryndza.  

Mlieko sa považuje za bohatý zdroj bielkovín, vápnika a niektorých vitamínov (A, D, E, B₁₂). Áno, je to pravda. Avšak v skutočnosti telo vie tento vápnik využiť len z malej časti. Mlieko totiž obsahuje vo svojich štruktúrach aj síru a čím viac konzumujeme bielkoviny s obsahom síry, tým viac dochádza k uvoľňovaniu vápnika z kostí, čo má za následok ich lámavosť. Hoci bielkoviny obsiahnuté v mlieku sa považujú za kvalitné, čoraz viac ľudí má s ich trávením problémy a majú na ne alergiu. 

Mlieko a mliečne výrobky ďalej poškodzujú sliznicu tenkého čreva, čím sa narušuje imunitná bariéra medzi črevom a krvou a nestrávené bielkoviny (mlieka, ale rovnako to platí aj pre lepok) prenikajú do krvného obehu (hoci nestrávené by sa tam nemali dostať). Vytvára sa hlien, ktorého sa telo snaží zbaviť. Ak ho nevylúči, usadzuje sa na stenách ciev a slizníc. 

Ak sa rozhodnete pre pitie mlieka a konzumáciu mliečnych výrobkov aj naďalej, pite mlieko zo zaručených domácich zdrojov a nepasterizované. Vždy ho pite samotné, nezapíjajte nim jedlo. Skúste uprednostniť konzumáciu mlieka kozieho a výrobky produkované z neho. 
Alebo môžete vyskúšať rastlinné mlieka, majú príjemnú sladkú chuť. Sú to napríklad mandľové, ryžové, sójové, pohánkové alebo kokosové mlieka. Môžete ich piť, používať na varenie či pečenie. Taktiež môžete používať sójovú, ryžovú alebo kokosovú smotanu. Baktérie mliečneho kvasenia, ktoré sa nachádzajú v jogurte, nájdete hojne aj v kyslej kapuste, fermentovom ochucovadle miso alebo sójovej omáčke Shoyu či Tamari.

Ak máte zdravotné problémy ako sú alergia, ekzém či tráviace problémy, tak mlieko a mliečne výrobky určite vyraďte zo svojho jedálnička.