Erotické poviedky: Posadnutosť sexom ma na istý čas obrala o všetko...
Čo je málo a čo je už priveľa? Príbeh tejto ženy je zrkadlom toho, že aj s takou príjemnou vecou ako je sex, by sa to nemalo preháňať.
S ničím by sa to v živote nemalo preháňať...
Masturbovať som začala v dvanástich. Trávila som tým celé popoludnia po príchode zo školy, doteraz si to pamätám rovnako ako erotické fantázie, ktoré ma na tento "zakázaný" akt príjemne naladili. Dosahovať orgazmus som sa naučila prakticky hneď. Objavovala som tempá, rytmy, dotyky a vlastný svet, ktorý ma neskutočne bavil. Žila som len pre chvíle, ktoré som mohla tráviť sama v posteli alebo na gauči. Samozrejme, s rukou v rozkroku.
Prvýkrát to bolelo, ten chalan vôbec nevedel, ako s dievčaťom zaobchádzať. Bol surový ako mäsiar. Odvtedy som ich na škole ešte pár vyskúšala. Všetci boli neschopní. Musela som ich učiť, ako u žien vyvolať rozkoš. Všetci by sa boli len rýchlo odbavili, a to bolo všetko, čo vedeli predviesť. V kútiku duše som ich neznášala za to, že sú takí nanič milenci. Chcela som nájsť aspoň jedného, ktorý by mi stačil. A možno potom by som prestala vymýšľať.
Na výške som si našla architekta Vlada, môjho školiteľa. Bol ženatý, no jediný mal penis, ktorý za niečo stál. Hrubý, dlhý a výkonný. Bolo mi jedno, že mu ničím rodinu, jediné, čo ma zaujímalo, bol sex a jeho každodenný výkon. Robili sme to u neho v ateliéri, obvykle sme zvládli aj dve čísla za sebou. Vlado bol bežec na dlhé trate, stál mu bez prestávky aj dve hodiny vkuse. Milovala som ho za túto schopnosť. Jeho manželka o mne tušila, pravidelne mi robila peklo zo života. Bola učiteľkou na tej istej škole, preto mi cez svojich kolegov robila naprieky. Vďaka nim sa aj dozvedela o našom tajnom "priateľstve" s jej mužom. To, ako to medzi nami iskrilo, bolo všetkým jasné, a ja som sa to ani nesnažila maskovať.
Raz nás u neho v kabinete nachytal blízky priateľ Vladovej ženy, ktorý ma takisto učil. Nechal ma vyletieť zo skúšky a nezabudol naše malé tajomstvo posunúť jeho žene. Problémy sa mi kopili na každom fronte. Nespravené skúšky, únava, manželkine vydieranie a napokon aj kopec dlhov za nájom, ktorý mi po prevalení aférky naši prestali platiť, ma takmer stál zdravý rozum. Môj statný milenec sa síce snažil, ako mohol, no nedokázal ma napriek konexiám na škole udržať. Vyhodili ma a musela som sa vrátiť do rodného mesta. Vďaka mojej náruživosti som pokašľala, čo sa dalo, a do hlavného mesta sa mi už nikdy nepodarilo vrátiť.
A sex? Ten mám rada dodnes, našťastie som si našla partnera, ktorý bol na tom rovnako a nemuseli sme nič jeden pred druhým hrať. Voľný čas trávime v posteli, rovnako ako víkendy. Možno sme pre niektorých ľudí divní, no my si spoločný život aj po rokoch užívame, ako sa dá.
Za príbeh ďakujeme čitateľke Táni.
