Generácia „Y": Premotivovaná mládež, alebo súčasť tejto doby... Aký je váš názor?
To, aký efekt to bude mať na našu budúcu generáciu, generáciu ‚Z‛, si ani len netrúfam predpovedať.
„Hodnotenie človeka má vychádzať z toho, čo dáva, a nie z toho, čo je schopný získať.“
A. Einstein
Mali to teda naši rodičia ľahšie alebo nie. Pod pojmom naši rodičia myslím rodičov generácie Y, ľudí narodených medzi rokmi 1978 a 1989. Nestalo sa to zo dňa na deň, táto transformácia myslenia a správania z ‚X‛ na ‚Y‛ vznikala postupne, až sme sa z generácie Y stali my. Ľudia otvorení, drzí, motivovaní a prelietaví.
Všetky tieto atribúty by sa dali pekne znázorniť v rôznych rovinách nášho života. Či už to je škola, rodina, vzťahy, alebo práca. Keď sa pozrieme o štyri dekády späť, naši rodičia boli vychovávaní štýlom ‚samorastu‛. Ich rodičia pracovali od svitu do mrku, zatiaľ čo naši rodičia mali na našu výchovu viac času. Paradoxom je, že my sme si ako deti dovoľovali oveľa, oveľa viac a tento fenomén v nás pretrváva aj dodnes.
Naši rodičia sa zmien báli
Nepáči sa nám práca? Nájdeme si inú. Nepáči sa nám naše mesto? Presťahujeme sa. Nepáči sa nám, kam sa náš partnerský vzťah uberá? Spravíme za ním rýchly koniec. Nie preto, že by sme sa narodili bez chrbtovej kosti, ale preto, lebo doba nám to dovoľuje. Možností máme dnes toľko, že nejeden z nás môže mať problém vybrať si. Naši rodičia sa zmien báli. Na všetko nové si museli zvykať a všetko, čo dosiahli, si vážili. Šéf v práci, hoci bol idiot, bol stále šéf a autorita. Dnes sa zdvihneme zo stoličky a v najlepšom prípade v tichosti odídeme. Je to dobre, alebo by sme sa toho mali obávať?
Sme statoční. Tento fakt nám nikto nezoberie. To, do čoho je dnešný mladý človek schopný vhupnúť, je obdivuhodné a v minulosti by bol možno pokladaný za úplného blázna. Možno to bude tým, že sme generácia optimistických a veriacich ľudí. Teraz ste možno pokrútili hlavou. Optimistickí? Veriaci? Pozrite sa na to, čo sa okolo nás deje. ‚Dospievame‛ v dobe, keď útoky na výškové budovy, reštaurácie alebo hlavné metropoly sú takmer na dennom poriadku. My však stále nestrácame úsmev na tvári a vieru v lepšiu budúcnosť.
Otvárame dvere nepoznanému a novému aj napriek tomu, že sme boli svedkami negatívnych skúseností. Vidíme, že prakticky sa môže stať v živote čokoľvek, a preto chceme žiť pre tento moment. Doba nás však naučila šetriť. Šetríme viac, než šetrili naši rodičia. Vtedy im istota bola vštepovaná a takpovediac garantovaná. Dnešné istoty zostávajú len a len na nás, čo sa odzrkadľuje aj na našej samostatnosti a potrebe neustáleho napredovania.
Rodinné hodnoty
Napredujeme tak rýchlo, že aj my mladí máme čo robiť, aby sme dobe stíhali. ‚Netáguj‛ ma, zober ‚Uber‛, ‚followni‛ ma, rovná sa španielska dedina pre našich rodičov, no bežná realita generácie Y. Mimochodom, práve mi pípol mail, prišiel mi kupón cez zľavy na trojdňový pobyt v Budapešti, ktorý som zaplatila internet bankingom presne pred tromi minútami. Tejto vete by moja mama, keď bola v mojom veku, asi len ťažko rozumela.
Čo však uznávala, boli rodinné hodnoty a to, že ak do niečoho dá svoju dušu, tak chce, aby to vydržalo naveky. Tak ako sa snažila udržať rodinu, aj keď nie vždy všetko bolo dokonalé. Žiadny vzťah nebol a nikdy nebude dokonalý, sme to my, ktorí by sme sa nemali tak ľahko vzdávať. Malý či väčší problém vo vzťahu nás vystraší, zneistí. Sme takí draví v kariére a takí slabí v udržaní vzťahov. Sme v niektorých situáciách až príliš dospelí a v niektorých sme ako Peter Pan, ktorý nie a nie vyrásť. Svadba a deti sa odkladá na neurčito, často až do zabudnutia.
To, aký efekt to bude mať na našu budúcu generáciu, generáciu ‚Z‛, si ani len netrúfam predpovedať. Keď sa však pozriem na deti, ktoré už do tejto novej generácie spadajú, vidím to tak, že niektoré hodnoty by sa mali znova oprášiť, aby sme sa tým konzumom nepohltili nadobro.
Mohlo by vás zaujímať: