Rodina z Oravy vyrába krásne veci z prírodných materiálov: Ich tvorbu si hneď na prvý pohľad zamilujete

Úplne spontánne. Bola som stále doma. Odkedy som sa vydala, môj svet sa točil len okolo domácnosti, detí a rodiny. Manžel pracoval v zahraničí a býval tam niekedy aj mesiac. Rokmi deti vyrástli, postavili sme si dom, manželove pracovné cesty boli stále rovnaké, nič sa v tom nezmenilo, deti mi veľa pomáhali, domácnosť fungovala sama, pretože každý vedel, čo má robiť. Bolo nám super, ale ak to nebola rodina, potom starosti so stavbou, vždy som mala potrebu niekde sa realizovať a pracovať na niečom, čo bude moje, čo sa môže stále rozvíjať a bude to niečo, čo ma vždy bavilo – a to bol šijací stroj.

 

 

 

Mojím najbližším sa táto myšlienka nepáčila, veľmi mi chýbala ich podpora. Zo dňa na deň stratili ten štandard, ktorý vždy mali. Začala som mať niečo svoje a oni na to neboli zvyknutí. Vždy som tu bola pre nich a zrazu som bola hlavou niekde inde a mala svoj plán. 

 

Kto za značkou vlastne stojí?

Na začiatku som bola na všetko sama. Ja, mama. Našou rodinou však časom prešiel určitý zlom a preto všade uvádzame, že za Sidumilu stojí celá rodina. Už si nemôžem povedať, že som za tým sama. Pomáhajú všetci. Od malička sme s manželom viedli deti k tomu, že na všetkom spolu pracujeme ako jeden tím. Od bežných domácich prác, cez záhradku, ťažké práce, ktoré sú na dedine normálne... proste na všetkom.

Všetci sa postupne ku mne pridali a teraz je to tak ako to má byť. Sidumilu, všetci šiesti, rodina, jeden tím! Sme spolu ako jeden celok a teraz som šťastná. Dokonca máme už piaty rok dvoch psov a tí sú s nami na jednej lodi. 

Ako si spomínate na Vaše začiatky – bolo niečo, čo Vás prekvapilo?

Smutne. S dcérou máme vytvorený krásny vzťah. Vždy sme boli prepojené popučníkom a stále sme, tak si to hovoríme. Ale keď som ju v tých začiatkoch neuveriteľne potrebovala, tak ma nepodporila. Nechala ma v tom samú. Nerady na to spomíname, ale taká je pravda.

S odstupom času si myslíme, že sme tým museli asi prejsť, aby to bolo také super ako je to dnes. Teraz neprejde event/market, kde by sme neboli spolu, každý deň vymýšľa a pracuje na niečom, čo je pre celé Sidumilu prospešné a môže krásne žiť a napredovať. Dáva mi všetko a vidím v nej ten zápal, že našu prácu zbožňuje. Ja viem prácu zorganizovať, mám nápad, dám ho zo seba von a dcéra ho vie predať, ukázať to jeho krásno a tú jeho myšlienku. Vie to, čo neviem ja.

Akým smerom svoju tvorbu zameriavate?

Máme svoje ciele a vízie, ale všetko u nás ide od srdca a spontánne. Absolútne vo všetkom. Máme výhodu, že sme flexibilní. Učíme sa rýchlo. 

Čo je pre Vás pri práci najväčšou prioritou?

Možno to nebudete čakať. Kto nás pozná vie, s akým materiálom pracujeme, že nám záleží na kvalitnom krajčírskom remesle, že máme radi pekné veci, ale pre nás je priorita psychická pohoda (u nás doma), lebo vtedy sa super tvorí a šťastie v očiach našich klientov. Keď máme tieto dve veci splnené, všetko funguje, ako má. 

Aké materiály prioritne používate a prečo?

Ľan, smrekové drevo a kov. Prečo? Ľan, lebo si ho vážime celý, aký je. Smrekové drevo, lebo sme z Oravy, bývame pri lese, príroda nám ho ponúkla v akejkoľvek podobe. A kov? Lebo všetci naši chlapi, manžel aj synovia sú zvárači, celý život pracujú so železom. Teraz sa asi budete diviť, ale vôňa železa sa mi dokonca vždy páčila aj na manželovi, keď prišiel domov z dielne.

Čím sú Vaše veci výnimočné a aká je ich pridaná hodnota?

Že sú vlastne všetko, čím sme my. Úplne do nich vkladáme seba.

Ako sa dá skĺbiť rodinný život s biznisom?

Smiech. Nooo ťažko, ale dá sa to. Všetko je to o komunikácii a vzájomnej podpore. Inak by to nešlo. A ten biznis. Zbohatnúť sa v tomto smere určite nedá. To povieme úprimne. Živí to len mňa, ostatní členovia majú popri Sidumilu aj svoju vlastnú prácu, ktorá ich živí. A je super, že to stíhame všetci takto, ako to je už pár rokov.

Čo máte na svojej práci najradšej?

Neskutočná sloboda, voľnosť, obrovský priestor na realizáciu. Je to také naše lepidlo. Nemôžeme sa od neho odtrhnúť a sme v tom spolu ako rodina.

Aké máte vízie do budúcnosti?

Nelietame. Nevieme, čo bude s nami zajtra. Ale mojím snom je, keby aspoň jedno z našich detí v tom pokračovalo. 

Pozrite si tiež: Najnovšie česko-slovenské filmy, na ktoré sa môžete tešiť v 2020: Tento rok bude bohatý na domácu tvorbu