VIDEO: Film Cenzorka od Petra Kerekesa: Filmári prešli za 6 rokov 12 ženských väzníc na Ukrajine

Režisér Peter Kerekes a scenárista a producent Ivan Ostrochovský strávili šesť rokov návštevami a nakrúcaním v ženskej väznici. Filmári prešli 12 väzníc na Ukrajine, poslednou bol ženský nápravný ústav v Odese, ktorým ich sprevádzala Irina Kirjazeva. Práve tá sa stala predobrazom jednej z hlavných postáv filmu a v snímke hrá seba samú.

„Videli sme, ako komunikuje s odsúdenými, akým spôsobom nám rozpráva príbehy z väznice, predstavila nám aj tú časť, kde boli umiestnené matky s deťmi, a my sme vedeli, že máme postavu, okolo ktorej možno vystavať dej,“ priblížil Peter Kerekes genézu svojho prvého hraného filmu. 

Prečítajte si: VIDEO: Kostýmová výtvarníčka Alexandra obliekala hercov do filmu Známi Neznámi: Čo všetko obnáša jej práca?

Irina pracuje ako vedúca v ženskej väznici, v ktorej sú umiestnené aj matky s deťmi. Je dozorkyňou, spovedníčkou, priateľkou, ale tiež úradnou osobou, ktorá vykonáva tresty. Žije sama v služobnom byte v areáli väznice, po nociach vyjedá chladničku a cenzuruje milostné listy, ktoré dostávajú jej väzenkyne. Aj to je jej práca. 

Na druhej strane tohto mikrokozmu žijú matky – odsúdené s deťmi vo väznici. Ich život je doslova rozsypaný na kúsky, majú najrôznejšie osudy a neistú budúcnosť, a jediné, čo ich drží nad vodou, sú ich vzťahy a deti, pár hodín šťastia každý deň. 

VIDEO: Trailer filmu Cenzorka, ktorý získal medzinárodné ocenenie na prestížnom festivale v Benátkach

Z mnohých príbehov žien v Kolónii 74 inšpiroval tvorcov príbeh Lesji, ktorá zabila svojho muža zo žiarlivosti a do väzenia prišla už tehotná. Jej pôrodom sa začína film. Takmer všetky protagonistky vo filme hrajú samé seba, snímka však nie je dokumentárna. 

„Niekoľko rokov sme strávili návštevami v skutočnej väznici a rozhovormi i nakrúcaním so skutočnými väzenkyňami. Snažili sme sa k nim priblížiť čo najviac, nakrúcali sme nielen ich, ale aj s nimi,“ vysvetľuje. „Prial som si, aby sa film stal kolektívnou autentickou spoveďou odsúdených matiek, nielen prostredníctvom ich rozhovorov s Irinou, ale aj situácií, ktoré vo filme zachytávame bez slov - prostredníctvom chvíľ samoty, keď im vezmú deti a ony bezmyšlienkovite dojedajú narodeninovú tortu, alebo aj krátkych zábleskov šťastných chvíľ, keď zabudnú na to, že sú vo väzení,“ dodáva. 

Do slovenských kín zamieri Cenzorka s predfilmom Bolo raz jedno more... Krátky animovaný dokument rozpráva o dôsledkoch ľudských rozhodnutí a činov v oblasti Aralského mora. 

Svetlana hľadí do soľnej púšte svojím jediným okom. Gulšat spravuje prázdny hotel. Kapitán zaznamenáva stopy mora, ktoré odchádza a Sergej vozí turistov po jeho prázdnom, ligotavom dne. Sú to poslední ľudia z Muynaku, ktorí si pamätajú pôvodný breh vysychajúceho Aralského mora. Ich dni sú posplietané zo spomienok na slávnu minulosť rybárskej veľmoci a snov o návrate veľkej vody. Súčasnosť tvorí cintorín lodí, ktoré už nikdy nevyplávajú z prístavu.  

Neprehliadnite: Nový film Festival pána Rifkina od 85-ročného Woodyho Allena: Ako dopadnú manželstvá, ktoré už nie sú také idylické?

VIDEO: Trailer filmu Bolo raz jedno more

„Myšlienka nakrútiť film mi napadla počas jednej z mojich ciest vlakom po strednej Ázii. 26. septembra 2008 som stála s kapitánom na brehu a sledovala mŕtvu púštnu hladinu a vraky obrovských rybárskych lodí. Ako vášnivá cestovateľka a milovníčka prírody som vedela, že jedného dňa musím o tomto mieste nakrútiť film,“ spomína Joanna Kozuch. „Náš film rozpráva o odchádzaní mora, ktoré bolo celé stáročia súčasťou bežného života obyvateľom Muynaku, je to film o tragédii ľudí v Muynaku, kde som objavila jednu z najväčších ekologických katastrof tohto storočia. Vnímam ho v dvoch rovinách: ako štylizovanú autorskú výpoveď o tragédii jednotlivcov na pozadí politických rozhodnutí, voči ktorým boli bezmocní, a súčasne aj ako spôsob aktívne prispieť do spoločenskej diskusie o nebezpečnosti umelých zásahoch človeka do prírody a o dôležitosti ekologických opatrení,“ vysvetľuje Joanna Kozuch. 

Realizáciu a distribúciu filmov Cenzorka a Bolo raz jedno more... finančne podporil Audiovizuálny fond.